Keď sa povie „huby“, väčšina ľudí si predstaví košík plný dubákov alebo šampiňóny v omáčke. No pod zemou existuje neviditeľná ríša húb, ktorá by mohla byť kľúčom k záchrane našich lesov a možno aj celej planéty. Vedci dnes prichádzajú s prekvapivým zistením – bez zdravých hubových sietí nemajú nové lesy šancu rásť.
Tichá sila pod našimi nohami
Na Hebridských ostrovoch v Škótsku stojí rezervácia Ballachuan Hazelwood, nenápadný lieskový les, ktorý je starší než mnohé borovicové či dubové porasty Británie. Na prvý pohľad pôsobí obyčajne, no pod vrstvou machu a lístia sa odohráva neviditeľný zázrak – huby tu tvoria rozsiahle siete, ktoré spájajú korene stromov.
Biologička Bethan Manleyová opisuje tieto miesta ako „rozprávkový tieň“, kde všetko funguje v symbióze. Výskumník David Satori z Kráľovskej botanickej záhrady v Kew dodáva, že práve hubové spoločenstvá sú neviditeľným motorom, ktorý umožňuje stromom prežiť. Vďaka nim si rastliny vymieňajú živiny a vodu – a tam, kde huby chýbajú, stromy hynú.
Mykoríza a udržateľné pestovanie: Spojenectvo, ktoré môže zmeniť budúcnosť našich záhrad
Prečo sú huby také dôležité?
Huby, konkrétne mykorízne druhy, žijú v symbióze s koreňmi stromov. Fungujú ako sieť podzemných ciest, cez ktoré sa prenášajú minerály a voda. Stromy im za to poskytujú cukry, ktoré vytvárajú fotosyntézou. Táto spolupráca dokáže zvýšiť rast rastlín až o 64 %.
Bez húb je obnova lesov podobná, ako keby sme sa snažili postaviť dom bez základov. Znie to neuveriteľne, no napriek ich obrovskej úlohe vieme o tejto podzemnej ekológii veľmi málo. Tri štvrtiny húb poznáme len podľa DNA, pretože ich fyzické podoby ešte nikto nikdy nevidel.
Lesy na hrane zániku
Mierne dažďové pralesy, aké nájdeme aj v Škótsku, sú jedným z najvzácnejších ekosystémov na svete. Pokrývajú menej ako 1 % zemskej súše a pritom hrajú zásadnú úlohu v biodiverzite aj klíme. Dnes im však hrozí dramatický úbytok – vedci odhadujú, že kvôli zmene klímy môže zmiznúť až dve tretiny týchto lesov.
Zaujímavé je, že práve Spojené kráľovstvo a Írsko majú šancu zohrať globálne významnú úlohu v ich obnove. Obrovské daždivé oblasti totiž ponúkajú ideálne podmienky pre zalesňovanie. No ak budú stromy vysádzané do pôdy bez živých hubových spoločenstiev, šanca na úspech je mizivá.
Globálna mapa podzemnej siete
Satori spolu s ďalšími odborníkmi pracuje na vytvorení prvej mapy mykoríznych spoločenstiev v miernych dažďových pralesoch. Vzorky pôdy odoberajú nielen v Škótsku, ale aj v Kolumbii či na odľahlom ostrove Palmyra. Cieľom je vytvoriť akúsi „mapu obehového systému planéty“ – ukázať, kde sa huby nachádzajú a ako môžu pomôcť pri obnove.
Organizácia Spun, ktorá projekt podporuje, považuje tieto hubové siete za ekvivalent tepien a žíl v ľudskom tele. Bez nich totiž ekosystém nefunguje.
Ako huby pomáhajú pri obnove?
Niektoré projekty už testujú tzv. „očkovanie pôdy“ – pri výsadbe stromov sa pridáva zemina z neporušených lesov, ktorá obsahuje zdravé huby. Iní skúšajú presádzať hubové spóry priamo. Ukazuje sa, že miesta bohaté na huby sa obnovujú rýchlejšie a lesy sú odolnejšie voči suchám či škodcom.
Napriek tomu treba byť opatrný. Komerčné biohnojivá sľubujú zázračné účinky, ale veľká časť z nich obsahuje mŕtve alebo nefunkčné spóry. Preto je zachovanie prirodzených lesných zvyškov, akým je Ballachuan, mimoriadne dôležité – fungujú ako „rezervoáre húb“, ktoré sa môžu ďalej šíriť do okolia.
Lesy ako puzzle
Obnova dažďových pralesov však nie je len o výsadbe stromov. Potrebné je znovu pospájať malé ostrovčeky zachovaných porastov, aby huby, hmyz aj zvieratá mohli medzi nimi migrovať. „Prepojená krajina je jedinou cestou, ako napredovať,“ hovorí Satori. Je to dlhodobý cieľ, no práve tu môže Európa ukázať, že vie byť lídrom.
Čo si z toho môžeme odniesť my?
Možno sa zdá, že ide o vzdialený problém Škótska či Kolumbie, ale pravda je iná. Aj naše lesy potrebujú zdravé huby. Bez nich je každý zalesňovací projekt len polovičatý.
Keď teda najbližšie pôjdete do lesa a uvidíte pod nohami huby, skúste si spomenúť, že to nie sú len plodnice vhodné do praženice. Pod povrchom sa ukrýva neviditeľná sieť, ktorá drží les pri živote – a možno aj našu budúcnosť.
