Arktída, oblasť, ktorú vedci dlhodobo považujú za „lakmusový papierik“ globálneho otepľovania, priniesla prekvapujúcu správu. Tempo topenia morského ľadu sa totiž za posledných 20 rokov výrazne spomalilo. Hoci by sa mohlo zdať, že ide o dobrú správu a signál zlepšenia, klimatológovia varujú – ide len o dočasný jav, ktorý v žiadnom prípade neznamená koniec klimatickej krízy.
Prekvapujúci vývoj uprostred rastúcich emisií
Štúdia publikovaná v prestížnom časopise Geophysical Research Letters ukázala, že od roku 2005 nedošlo k štatisticky významnému poklesu rozsahu arktického morského ľadu. To je zvlášť zarážajúce, keďže za toto obdobie globálne emisie oxidu uhličitého neustále rástli a zachytávali čoraz viac tepla v atmosfére.
Podľa vedcov sa za týmto nezvyčajným spomalením skrývajú prirodzené zmeny v oceánskych prúdoch. Tie dočasne obmedzujú prítok teplej vody do Arktídy, čím zmierňujú rýchlosť topenia. Dr. Mark England, ktorý výskum viedol počas pôsobenia na Exeterskej univerzite, vysvetlil:
„Je prekvapujúce, že v čase, keď sa hovorí o zrýchľovaní globálneho otepľovania, sledujeme spomalenie úbytku ľadu. No nejde o dôvod na oslavy – je to len dočasné oddychovanie.“
Ľad sa nezväčšuje, iba sa prestal rýchlo zmenšovať
Vedci zároveň upozorňujú, že arktický morský ľad sa v skutočnosti nevracia späť. Jeho plocha v septembri, keď dosahuje ročné minimum, je od začiatku satelitných meraní v roku 1979 až o polovicu menšia. Navyše, ľadová pokrývka sa neustále stenčuje. Údaje ukazujú, že priemerná hrúbka v októbri od roku 2010 klesá o približne 0,6 centimetra ročne.
Profesor Andrew Shepherd z Northumbria University upozorňuje: „Aj keby sa plocha ľadu dlhšie nemenila, jeho objem sa stále znižuje. Ten proces nezastavíme prirodzenou variabilitou prúdov.“
História sa opakuje: klimatická „pauza“ nie je novinkou
Podobný jav vedci zaznamenali aj v minulosti. Po silnom El Niñe v roku 1998 nastalo zhruba desaťročie, počas ktorého globálne teploty stagnovali. Tento fenomén sa nazýval „pauza“ v otepľovaní. Planéta však naďalej akumulovala teplo a po skončení tohto obdobia teploty prudko vystrelili nahor.
Podľa klimatológov je preto vysoko pravdepodobné, že aj pri arktickom ľade pôjde o podobný vývoj. V priebehu nasledujúcich piatich až desiatich rokov sa očakáva, že tempo jeho úbytku bude dvojnásobné oproti dlhodobému priemeru.
Čo je ľadovec súdneho dňa a prečo je pre planétu nebezpečný
Prečo naďalej hrozí Arktída bez ľadu
Prirodzené výkyvy oceánskych prúdov môžu síce krátkodobo spomaliť topenie, no globálne otepľovanie spôsobené ľudskou činnosťou pokračuje. Prognózy hovoria jasne: ak sa nezmení smer vývoja, Arktída bude do konca storočia v lete bez ľadu. Tento stav by mal dramatické následky – od ohrozenia miestnych ekosystémov cez stratu domova ľadových medveďov až po zrýchlenie otepľovania. Tmavý oceán bez odrazivého povrchu ľadu absorbuje viac slnečného žiarenia, čo vytvára nebezpečnú spätnú väzbu.
Profesorka Julienne Stroeve z University College London zdôrazňuje: „Na každý vypustený kilogram oxidu uhličitého pripadá konkrétna strata morského ľadu. Od roku 1979 do dneška je tento trend jednoznačný a nezmenený.“
Čas navyše, no nie riešenie
Vedci pripúšťajú, že aktuálne spomalenie topenia poskytuje ľudstvu určitý časový „bonus“. Pred pätnástimi rokmi sa totiž špekulovalo, že Arktída by mohla byť bez ľadu už pred rokom 2020. Vďaka prirodzenej variabilite oceánov sa tento scenár nenaplnil. No podľa Dr. Englanda je to len krátkodobá prestávka: „Keď sa cyklus otočí, úbytok ľadu sa vráti v plnej sile.“
Klimatická kríza zostáva realitou
Odborníci zdôrazňujú, že tieto nové poznatky nesmú byť zneužité na spochybňovanie klimatickej vedy. Spomalenie neznamená zvrat trendu, ale len krátke „zaváhanie“ v dlhodobom procese. Klimatická zmena je podľa vedcov nespochybniteľná, spôsobená človekom a naďalej predstavuje jednu z najväčších hrozieb pre budúcnosť planéty.
A práve preto zostáva naliehavosť opatrení nezmenená. Znižovanie emisií, prechod na obnoviteľné zdroje energie a ochrana prírody sú stále kľúčové, ak chceme, aby spomalenie topenia arktického ľadu nebolo len krátkou epizódou pred ešte prudším otepľovaním.
Spomalenie topenia arktického morského ľadu síce vedcov prekvapilo, no nie je dôvodom na úľavu. Naopak, je to mementom, že klíma má svoje prirodzené cykly, no človekom spôsobené otepľovanie ich skôr či neskôr vždy prerazí. A keď sa to stane, dôsledky budú ešte citeľnejšie.
