Európa sa snaží nájsť odpoveď na otázku, aké lesy majú v budúcnosti šancu na prežitie, a to prostredníctvom ambicióznych projektov, ktoré zahŕňajú inovatívne prístupy k obnove a udržateľnému riadeniu lesov. Príkladom takéhoto prístupu je projekt SUPERB, financovaný Európskou úniou, ktorý sa zameriava na rozvoj biodiverzity a odolnosti lesov voči klimatickým zmenám.
Inovatívne prístupy v Európe
V Akvitánsku, kľúčovej lokalite projektu SUPERB, sa vytvára „zelený štít“ zo živých plotov širokolistých kríkov a stromov, ako je dub. Tento prístup má za cieľ vytvoriť útočisko pre vtáky, zvieratá a hmyz, zároveň poskytuje vedcom príležitosť sledovať zlepšenia v biodiverzite. Podobné iniciatívy prebiehajú na 12 pilotných miestach v Európe, kde každé predstavuje odlišný typ lesa a jeho špecifické výzvy.
Zelený štít z dubov má chrániť milión hektárov vysokých morských borovíc vysadených v juhozápadnom Francúzsku. Podľa vedcov totiž lesy s jediným druhom nie sú vhodné pre rôznorodú populáciu vtákov a zvierat. Vďaka tomu sú stromy zraniteľnejšie voči prepuknutiu inváznych škodcov, ktoré sa pravdepodobne budú zvyšovať s rastúcimi teplotami.
Stromy, ktoré sami ohlasujú požiar. Tento unikátny nápad chráni nielen lesy
Význam biodiverzity a odolnosti
Projekt SUPERB kladie dôraz na zlepšenie biodiverzity v monokultúrnych lesoch, ktoré sú zraniteľnejšie voči škodcom a chorobám. Rozvoj „koridorov“ medzi rozličnými druhmi lesov je jedným z kľúčových opatrení na zvýšenie ich odolnosti. Tieto kroky sú nevyhnutné, najmä vzhľadom na zvyšujúce sa teploty a s nimi spojené hrozby, ako sú požiare, búrky a sucho.
Globálny kontext a hospodárska hodnota
Zmena klímy prináša nové výzvy, ako aj nové prístupy k obnove lesov. V rámci projektu SUPERB sa kládol dôraz nielen na obnovu biodiverzity, ale aj na udržateľné hospodárenie a ekonomickú hodnotu lesov. Pre úspech projektu je potrebná interakcia s miestnymi organizáciami, politickými partnermi a finančnými podporovateľmi. Iniciatívy ako „trhovisko“ pre darcov a zainteresované strany sú príkladmi, ako možno zosúladiť environmentálne ciele s ekonomickými záujmami. Konkrétne ide o nákup kreditov na kompenzácie uhlíka. Financie získané prostredníctvom trhoviska tak pomáhajú financovať zalesňovanie európskych lesov.
Niektorí vlastníci pôdy sa však zdráhajú do projektu zapojiť, pretože sa obávajú vplyvu environmentálnych opatrení na obchod s lesným hospodárstvom.
„Ľudia si môžu myslieť, že veda má za cieľ obmedziť ziskovosť lesa, ale v skutočnosti je to naopak,“ hovorí profesorka Magda Bou Dagher Kharratová, hlavná vedkyňa v EFI a vedúca koordinačného tímu SUPERB. „Záleží nám na trvalej udržateľnosti lesa a to znamená aj na jeho príjme. Naším cieľom je pomôcť ľuďom spravovať ho tak, aby tu bol aj v budúcnosti a naďalej poskytoval široké spektrum ekosystémových služieb.“ Podľa nej cieľom projektu je pomôcť ľuďom lepšie pochopiť dôležitosť obnovy lesov.
