Katarína Holková spočiatku túžila z praxe na odevnej škole utiecť cez okno. Milovníčka Almódovarových filmov však nakoniec zostala a neskôr si ku kolónke „vzdelanie“ dopísala i „absolventka VŠVU a VŠMU“. Svoj vnútorný oheň Draka krotila súbežným štúdiom scénografie a odevného dizajnu a popri tom stihla reštaurovať gotické kazety u františkánov. Milovníci divadla sa s tvorbou sympatickej rodáčky z Banskej Štiavnice už určite stretli – Katkinými rukami prešli kostýmy k vyše 50 inscenáciám v divadlách v Čechách i na Slovensku. Dáma, ktorá o svojich plánoch radšej nehovorí, aby „nepadli“, si vyskúšala i prácu „za mrežami“ Múzea vo Svätom Antone, v Prahe sa priučila tvorbe groteskného kostýmu a momentálne sa s kolekciou „Šelmičky“ ocitla vo finále súťaže Brillance Fashion Talent 2011. Fixky, tenisky a náprstok sú jej povinnou výbavou, ulica ideálnym miestom na pozorovanie a neustály pohyb poznávacím znamením. Kostýmová dizajnérka hľadá nápady na tvorbu v knihách a v sebe, ale ako sama priznáva, aj od seba samej občas potrebuje odstup.
Víťaz súťaže BFT 2011 získa možnosť vytvoriť svoju vlastnú kolekciu – máš už nejakú predstavu, ako by vyzerala tá tvoja?
Mám začatých veľa programov, ktoré by som vedela rozvíjať, žijem však prítomnosťou a viem z praxe, že cesta k cieľu býva tŕnistá a kľukatá.
Svoju súťažnú kolekciu si nazvala „Šelmičky“. Drieme aj v tebe malá šelma? Ako sa to prejavuje?
V čínskom horoskope som Drak. Pre draka je život ako pestrofarebná žiara, nevie vylihovať a nič nerobiť. Vždy musí za niečo bojovať, čosi naprávať, niečo dosahovať, inak by nedokázal v sebe udržať svoj vnútorný oheň. Ak sa dohodneme že „zverokruhový drak“ patrí do čeľade „šelmovité“, tak potom som.
Pri tvorbe kolekcie si sa inšpirovala i dielom španielskeho režiséra a scenáristu Predra Almódovara. Čo ťa na jeho tvorbe fascinuje?
Jeho osobitý štýl! Fascinujú ma jeho silné ženy s nezlomným charakterom. Vystavuje ich skúškam, tragédiám a počas krízy dáva naplno vyznieť ich vnútornej sile. Po formálnej stránke mieša žánre. Emocionálne vypätú scénu je schopný položiť vedľa humornej, čím odľahčí celý dej a tým pádom aj môj život! Milujem jeho zábery – tzv. veľký detail. V detailnom zábere divákovi precízne ukáže aké materiály (a to nielen látky) obľubuje jeho postava z príbehu. Aj v oblečení jeho postáv platí, že materiály kostýmov idú zdanlivo proti sebe, no v konečnom dôsledku ich vie skĺbiť do komplexne fungujúceho celku.
V kolekcii kombinuješ nekompatibilné – robievaš to aj vo svojom živote? Nemusí to byť z hľadiska módy…
Nerozlišujem život od módy… Nekompatibilné vytvára napätie, je nevyspytateľné a vždy prekvapujúce a prekvapenia (nie len v móde) sú vzrušujúce!
Aké boli tvoje prvé kontakty s návrhárstvom?
Na strednej odevnej škole v Trenčíne. Tam som pochopila, že keď chcem navrhovať musím poznať technológiu. Mali sme prax a museli sme dodržiavať prísne pravidlá. Spomínam si, ako ma na prvej hodine vyhodila profesorka za dvere, lebo som si sadla za šijací stroj v podpätkoch s červenými nalakovanými nechtami, rozpustenými vlasmi a náušnicami po plecia. Museli sme chodiť vyčesané, prezuté, v bielych plášťoch a šiť iba s náprstkom. A ja som vždy túžila z tej praxe ujsť cez veľké otvorené okno. Už vtedy mi konfekcia nevoňala, ale na druhej strane som rada že ovládam remeslo a mám dobrý základ. Mimochodom, náprstok používam dodnes.
Študovala si súbežne na VŠVU aj VŠMU – dá sa to vôbec zvládnuť? Ako si spomínaš na študentské časy?
Popri štúdiu na oboch školách som ešte brigádovala ako upratovačka a chodila som aj reštaurovať gotické kazety k františkánom. Súbežné denné šesťročné štúdium mi umožnili hlavne moji pedagógovia, ktorým som za to vďačná. Ďakujem najmä Júlii Sabovej, ktorá ma učila pracovať programovo. S témou, ktorú som mala zadanú na scénografii (VŠMU), som mohla nadviazať aj v tvorbe odevu (VŠVU). Napríklad keď som robila návrhy na scénu a kostýmy k opere Turandot, dovolila mi vytvoriť kolekciu inšpirovanú čínskou kultúrou. Pamätám si doteraz ako som potlačila látky čínskymi motívmi. Na jej hodinách som robila aj odevy ako reflexiu na nevkus retro módy, ktorú som študovala pre civilný kostým do školskej inscenácie. Tým že som mala možnosť robiť to, čo ma bavilo, otváral sa mi horizont na obidvoch stranách. Mám tak dva vysokoškolské diplomy.
K čomu máš bližšie – módnemu či kostýmovému dizajnu?
Tá vášeň pre tvorbu je rovnaká, podstatná je kreativita. Všetko závisí od ponúk, príležitostí a samozrejme aj od toho, aké mám materiálne limity. Na módnej tvorbe ma priťahuje to, že na ňu neexistuje žiadny scenár. Môžem robiť, čo chcem a nikto mi to nepredpisuje.
Už vyše 9 rokov navrhuješ kostýmy pre divadelné inscenácie v Čechách i na Slovensku. V bratislavskom SND, v Štátnom divadle v Košiciach či v Národnom divadle moravskoslezskom v Ostrave sa vďaka tvojim kostýmom z hercov stali úplne nové charaktery. Čo sa ti na práci pre divadlá páči najviac?
Navrhujem od roku 2002, bola som vtedy štvrtáčka na scénografii. Ako som už povedala, páči sa mi hlavne tá obrovská pestrosť. Každé divadlo má svoj jedinečný „smrad“ a vďaka tomu sú zážitky neopakovateľné. Raz sa mi snívalo, že mám kostýmové skúšky v divadelnom bufete! Ja som v ňom sedela pri vínku a herci sa mi chodili predvádzať. To bol veľmi bohémsky sen, ktorý sa dúfam raz splní.
Na ktorú inscenáciu spomínaš najradšej? Prečo?
„Závet psa“. Je to brazílska hra a musela som si naštudovať pre nás exotickú brazílsku hmotnú kultúru. Ich náboženstvo. Vtedy som si postavila prvýkrát svoj oltárik ako inštaláciu a zatúžila ísť samozrejme do Brazílie naozaj.
Čo ťa na brazílskom náboženstve a kultúre najviac zaujalo, šokovalo či prekvapilo?
Zaujala ma dualita a biela mágia. Rôzne analógie, napríklad že ženy tancovali s rozcuchanými vlasmi, aby pripomínali kukuricu.
Stalo sa ti už niekedy, že si herci odmietli obliecť tvoj kostým? Čo si urobila/ by si urobila v takomto prípade?
Ak samotnej realizácii predchádza dobrá príprava, tak sa to nestane. Dohodneme sa s režisérom, ale aj s hercom, ako by mal kostým fungovať. Ak má herec problém, že ho kostým nejakým spôsobom obmedzuje, tak to riešime čo najskôr. Do farieb a tvarov, ktorými sa snažím budovať potrebný charakter, si rozprávať počas „výroby“ nenechám. Hereckú „revolúciu“ som zažila dvakrát a snažila som sa situáciu riešiť profesionálnym prístupom. Rozchodila som to ja aj herci. Myslím si, že som vlastne dosť benevolentná, keď sa na to teraz tak pozerám.
Netúžila si niekedy sama stáť na „doskách, ktoré znamenajú svet“?
Ako herečka určite nie. Nemám na to dispozície. Som skôr introvert a nie som rada exponovaná.
Počas svojho štúdia si absolvovala aj stáž v Prahe zameranú na groteskný kostým. Vídavaš prvky grotesky aj v slovenských a českých uliciach?
Keď mám čas a voľno, tak ulicu veľmi rada pozorujem. Najmä tú druhú časť grotesky, ktorou je tragika. Keď niekto preexponuje po svojom výraz, to je pre mňa dobrá inšpirácia!
Okúsila si na vlastnej koži módne faux pas? Pri akej príležitosti?
Na konkrétny trapas si nespomínam, možno iba na to, že v rýchlosti som si obliekla rôzne ponožky, ale to je bežné aj u iných, nie?
Zaoberala si sa aj reštaurovaním textilu – zaujala ťa práca v múzeu?
Vyskúšala som si to ako jeden zo svojich najasketickejších rokov v živote. Bola som totálne odrezaná od sveta. Vydržala som rok. Každý deň som bola zavretá za oknom s mrežami, skoro ako za trest. Malo to však aj pozitívne stránky, zdokonalila som sa v maliarskych technológiách.
Na ktoré zo svojich výstav, súťaží a prezentácií rada spomínaš?
Rada si spomínam na svoju nedávnu výstavu v národnom dome Martinského divadla. Výstavu mi pomohol zrealizovať profesor Jozef Ciller a Divadelný ústav. Dúfam že ju ešte v budúcnosti rozšírim a podarí sa mi ju potom, ak bude dobrá, vystaviť aj inde.
Aká je tvoja najlepšia skúsenosť v oblasti módneho biznisu či kostýmového návrhárstva?
Najlepšia skúsenosť? Skôr by som to opísala ako najväčší zážitok. Tým bolo, keď mi moja kamarátka Anabela Žigová poslala z Brooklynu knihu – Alexander McQueen „Savage Beauty“. Anabela vždy zmizne na dlhú dobu do zahraničia, a tak som to vôbec nečakala. Predstavte si moje obrovské prekvapenie, keď mi zazvonil pri dverách v Štiavnici kuriér a podal mi do ruky knihu priamo z New Yorku. Tá kniha je klenot kvôli tomuto príbehu a samozrejme hlavne kvôli samotnému obsahu.
Prezraď aj módne „nezasväteným“, aké tajomstvá tá kniha skrýva…
Jeho modely. Vidieť tam precízne vypracované všetky detaily. Je krásne adjustovaná a vonia.
Šiješ niekedy aj pre seba?
Nie, je to prácne a dlho to trvá. Pre mňa čas plynie rýchlo a tak je efektívnejšie vbehnúť do obchodu. Keby som šila pre seba, tak je tu problém, že si neviem špendliť veci sama na sebe. Potrebujem odstup aj sama od seba.
Keď niečo navrhuješ, máš pred očami víziu človeka, ktorý by mal tvoj model nosiť? Aký je?
Keď je to pre divadlo, pozriem si obsadenie a je to jasné. Keď je to voľná tvorba a nositeľ je neznámy, predstavujem si, že obliekam na plesy krásne ženy – herečky a speváčky.
Termín na odovzdanie hotovej kolekcie, ktorú predvedieš na BFT 2011 sa už blíži. Ako to vyzerá „v dielni“ Kataríny Holkovej?
Som rozložená skutočne všade. Momentálne pracujem na troch modeloch paralelne. Dnes si dám na pár dní prestávku, celý ateliér aj s figurínou musím totiž presťahovať do Bratislavy.
Čo ťa najviac inšpiruje, kde hľadáš nové nápady?
Hľadám v sebe, v tom fantastickom čase, keď sa dokážem zastaviť a skoncentrovať. Ale aj v knihách s pre mňa zaujímavým obsahom. Naposledy bola takou knihou „Surrealizmus a magie“. Odhalila som v nej zaujímavé princípy, ktoré môžem veľmi dobre uplatniť aj v mojej tvorbe. Veľmi inšpiratívne je vždy aj stretnutie s tanečníkmi, inšpiruje ma ich „iné“ cítenie.
Máš svojho módneho guru?
Áno. Keď poviem „Piaty element“ tak je to jasné. Navrhol kostýmy aj do Almodóvarovho filmu KIKA o voyerskej metafore a sú v ňom morbídne post-katastrofické kostýmy. Na tomto návrhárovi mám rada aj ďalší prvok súčasného moderného prevedenia divadla a tým je používanie skutočných ľudí, starých, mladých, tenkých, škaredých na prehliadkovom móle. Robí expresívne, vtipné a nositeľné kusy odevu.
Máš nejaký ideál krásy? Niekoho, koho štýl, charizmu a krásu obdivuješ?
Obdivujem svoju už spomenutú kamarátku – Anabelu Žigovú.
Čo robíš, keď ti veci nevychádzajú podľa tvojich predstáv?
Rozmýšľam, kde je chyba a ak na ňu prídem, ako sa to dá zmeniť. Keď nie je šanca ju vypátrať, snažím sa to prijať tak, ako to je. Všetko sa nedá zmeniť, niekedy sa musím aj ja s tým vyrovnať.
Aký je tvoj doterajší najväčší úspech?
Desať premiér za rok.
Ako vyzerá tvoj bežný deň?
Žiadny stereotyp. Keď niečo chystám, tak sa snažím byť doma, samozrejme, ak to ide. Inak veľa cestujem po divadlách. Som v pohybe – vo vlakoch a autobusoch som sa naučila tiež veľmi dobre koncentrovať a pracovať. Blbé je, keď vlak rýchlo zabrzdí, to mi ujde čiara na návrhu.
Ak by si nenavrhovala módu, tak by si bola … ?
Masérka a pracovala by som v kúpeľoch a robila tak ľudí šťastnými svojimi masážami na odbúranie stresu a bolestí!
Aké sú tvoje plány do budúcnosti?
Plány sa vedia zrútiť, preto radšej o nich nehovorím, aby nepadli.
Tvojich 5 vychytávok, ktoré by si nevymenila za nič na svete?
Fixky, tenisky, zelený Poison, špirála na oči a tigrie oko.
Tvorbu Kataríny Holkovej uvidíte aj na slávnostnom finále Brillance Fashion Talent 2011 už 29. septembra v bratislavskom Auparku. Za svoje favoritky môžete hlasovať tu.
Zhovárala sa Zuzana Zimmermannová
