BRATISLAVA 25. júna (WEBNOVINY) – „Pri pohľade na programové tézy budúcej vlády v oblasti kultúry mám chuť navrhnúť novelizáciu textu slovenskej hymny. To Slovensko naše totiž nieže spalo, ono stále tvrdo spí – aspoň pokiaľ ide o kultúru a predstavu politickej reprezentácie, čo s ňou počas nasledujúceho volebného obdobia,“ povedala pre agentúru SITA dramaturgička, riaditeľka Medzinárodného festivalu Divadelná Nitra Darina Kárová. Reagovala tak na text Programových téz koalície SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd, ktoré prijali strany v stredu 23. júna. Kárová označila programové tézy v oblasti ministerstva kultúry za kompilát, ktorý „by neprešiel ani na prijímačkách na kulturológiu“. Ako totiž tvrdí v texte venovanom oblasti kultúry, „deklaratívne zámery všeobecného charakteru, často opatrne formulované až zahmlené, sa striedajú s konkrétnymi operatívnymi úlohami, ale zásadných koncepčných zámerov a rozvojových prvkov niet“.
„Z 18-tich bodov kapitoly ministerstvo kultúry len dva možno považovať za systémové riešenia – zavedenie grantovej agentúry a zrušenie koncesionárskych poplatkov,“ tvrdí ďalej Kárová. Od politických strán, ktoré mali v opozícii dosť času premýšľať nad tým, ako budú veci spravovať, ak budú vo vláde, očakávala podľa nej kultúrna verejnosť podstatne viac. „Pritom do programových téz sa nedostali ani tie zmysluplnejšie body z ich volebných programov. A novým stranám by sa patrilo trochu sa podučiť, dovzdelať alebo otvoriť sa dôležitejším témam, než aké prinášajú do spoločného koša,“ konštatovala ďalej.
Darina Kárová upozorňuje na fakt, že v Českej republike už vyše dva týždne rokujú skupiny expertov o zostavení programového vyhlásenia koalície. „U nás, ako sa zdá, máme o tvorbe vládneho programu inú predstavu – vyzerá to tak, že ide skôr o stranícke záujmy ako o záujmy kultúry a občana tohto štátu.“
Za „dôležité témy či systémové problémy v rezorte kultúry, ktoré by mala konečne nejaká vláda riešiť“, považuje napríklad: absenciu vzdelávania a výchovy ku kultúre, nejasný systém a kritériá financovania kultúry vrátane nízkeho HDP na kultúru, stále silnejší tlak zriaďovateľov, sponzorov i občanov na komercionalizáciu kultúry, rovnako aj znižovanie priestoru vo verejnoprávnych médiách pre kultúru. Nová garnitúra by sa podľa Károvej tiež mala venovať alarmujúcemu stavu pamiatok a korupčným tlakom developerov v tejto oblasti, diskriminácii subjektov neštátnej kultúry, neriešeným otázkam kultúrneho turizmu a cestovného ruchu, nejasným kritériám pre obsadzovanie vedúcich postov v kultúrnych inštitúciách a závislosti inštitúcií na politických zmenách v štáte. Spomína taktiež legislatívne nedoriešené prostredie pre vznik a rozvoj rôznych typov inštitúcií, devastujúce centrálne verejné obstarávanie v kultúre a mnohé ďalšie problémy.
Koaličná zmluva nadobúda platnosť dňom podpisu posledného oprávneného zástupcu a účinnosť dňom konštituovania príslušných ústavných funkcií. Koaličná zmluva zaniká 30 dní pred dňom konania parlamentných volieb. Prílohou koaličnej dohody sú programové tézy budúcich vládnych strán. Koaličná zmluva má tri strany. Celý text koaličnej zmluvy je prístupný na http://www.sdku-ds.sk/article/showArticle/koalicna-dohoda a tézy sú dostupné na http://www.sdku-ds.sk/article/showArticle/programove-tezy-koalicie-sdku-ds-sas-kdh-a-most-hid.
Kultúra má podľa Jaurovej len veľmi málo prísľubov zmeny
Kultúra má od vznikajúcej vlády „len veľmi málo prísľubov zmeny“, pre agentúru SITA to povedala Zora Jaurová, umelecká riaditeľka Košice 2013, členka Inštitútu pre kultúrnu politiku. Reagovala tak na text Programových téz koalície SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd, ktoré prijali strany v stredu 23. júna.
Najradikálnejšie riešenia vidí Jaurová v oblasti verejnoprávnych médií (zrušenie koncesionárskych poplatkov a odštátnenie TASR), hoci aj tu sa „hovorí málo o tom, ako sa médiá verejnej služby budú transformovať“.
Za pozitívum považuje Jaurová návrh na zrušenie tzv. umeleckej dane a transformáciu umeleckých fondov na nadácie. Je to niečo, „čo sa malo urobiť už dávno. Toto opatrenie však len odstráni evidentný daňový nezmysel, aké bude ďalšie fungovanie fondov a ich prínos k rozvoju kultúry, môžeme len hádať“. Inak podľa šéfky projektu Košice – Európskeho hlavného mesta kultúry 2013 nemôžeme „v oblasti umenia a kultúrnej infraštruktúry očividne čakať akékoľvek nové prístupy. Prvá veta programu zachováva delenie tvorcov kultúry na štátne inštitúcie a ‚alternatívne formy umenia‘, čím nielenže posilňuje existujúci systém na Slovensku, ktorý nijako nezodpovedá realite 21. storočia, ale opäť mieša kategórie organizačné…“. Tvrdiť, že „všetko, čo sa vytvorí mimo štátnych inštitúcií, sú alternatívne formy umenia, alebo, že národné kultúrne inštitúcie sú kodifikovanými nositeľmi kultúrneho rozvoja, je naozaj niečo, čo by vláda, usilujúca sa o moderné Slovensko, mala vypustiť zo slovníka, aj z mysle,“ doplnila.
„Post ministra kultúry na Slovensku patrí dlhodobo k tým najmenej zaujímavým a nedôležitým. Od čias samostatnosti je rezort kultúry politicky skôr akosi do počtu, prideľuje sa politicky slabým partnerom, na vyváženie silových rezortov alebo nominantom, ktorí v ňom vidia dostatok voľného času na iné politické či osobné aktivity,“ uviedla ďalej pre SITA . S tým podľa Jaurovej súvisí aj skutočnosť, že „oblasť tzv. ‚kultúrneho sektora‘ sa tak vďaka dlhodobej ignorácii neutešeného stavu stala synonymom požierača verejných zdrojov, zlého manažmentu či ideologizácie a propagandy. …Zdá sa, že rezort, ktorý už dlho potrebuje reformu zásadného charakteru, sa stále chápe skôr ako príležitosť na príjemnú reprezentatívnu činnosť či zaslúžilý odpočinok“.
Z hľadiska podpory kultúry a umenia je podľa Zory Jaurovej „najprogresívnejšou myšlienkou osamostatnenie grantového systému od ministerstva kultúry. – Otázkou je, či a ako sa to uskutoční. Myslím, že tento proces bude kultúrna obec aj verejnosť pozorne sledovať. Preto je nutné urobiť to veľmi transparentne a za širokého zapojenia aktérov“. Otázna je podľa nej veta: „Za každý rok budeme mať jednu národnú kultúrnu prioritu“. Kým sa totiž nedefinuje, aký typ priority sa tým myslí … pôsobí to „skôr desivým dojmom plánovanej kultúry a päťročníc“. „Za nápady typu ‚bezplatné dni v štátnych kultúrnych inštitúciách‘ by sa nemuseli hanbiť ani populisti z SNS“.
„Najväčším problémom týchto programových téz však je, že sa nijako nedotýkajú kontextu, v ktorom kultúra existuje a vzniká. Oblasť kultúry sa v nich naďalej chápe ako izolovaná od ostatných politík či reforiem… Takýto prístup ku kultúre je už dnes v Európe a vo svete ojedinelý. Kultúra a jej významná doména – kreativita a inovatívne prístupy sú dnes v celosvetovom meradle chápané ako kľúčové faktory rozvoja nového typu ekonomiky, založenej na individuálnej tvorivosti, talente a inováciách. Kreatívna ekonomika 21. storočia je podľa mnohých štúdií jedným z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich segmentov trhu a čoraz viac je chápaná aj ako východisko z prebiehajúcej hospodárskej krízy a prostriedok na vyrovnávanie regionálnych rozdielov,“ myslí si Zora Jaurová.
SITA