Kancelária prezidenta SR funguje v rozpočtovo nestabilnom prostredí, kontrola NKÚ poukázala aj na ďalší problém

Kancelária prezidenta SR dlhodobo funguje v rozpočtovo nestabilnom prostredí. Informoval o tom Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ), ktorý na záver úradovania súčasnej prezidentky Zuzany Čaputovej skontroloval, ako kancelária hlavy štátu hospodárila s verejnými prostriedkami a nakladala s majetkom štátu.

Problém zostane novému prezidentovi

Podľa kontrolórov sa ako rizikové ukázali dve oblasti. Jednou je vládou, a následne parlamentnom schvaľovaný rozpočet na chod kancelárie. Druhou oblasťou je dvadsať rokov riešené bývanie prezidenta v rezidencii na Slavíne, kde kancelária podnikla viaceré kroky, no riešenie problému zostane novému prezidentovi. NKÚ spresnil, že ani v jednom z kontrolovaných rokov 2019 až 2023 schválené rozpočty nepokrývali ani reálne plánované potreby Kancelárie prezidenta SR, a to aj napriek tomu, že sa o navýšenie výdavkov žiadalo každý rok.

„Ako príklad dobrej praxe pre iné štátne inštitúcie sa ukázal účinný vnútorný kontrolný systém kancelárie, v rámci ktorého kontrolóri nenašli žiadne nedostatky,“ informoval NKÚ.

Výdavky kancelárie

Kontrolóri sa teda zamerali na prezidentskú kanceláriu po piatich rokoch, keďže kontroly pri ukončení mandátu prezidenta v rokoch 2015 a 2019 vyhodnotili ako prínosné.

„Skutočné výdavky kancelárie mali v kontrolovaných rokoch stúpajúci trend, klesli medziročne len raz, a to z roku 2019 na rok 2020 a pohybovali sa vo výške od 5,7 do 8,7 milióna eur,“ priblížili kontrolóri s tým, že podstatná časť boli bežné výdavky a najväčší podiel išiel na mzdy a odvody v priemere 89 zamestnancov, a to 63 percent. Priemerne 37 percent boli výdavky na tovary a služby.

Hodnota majetku

„Kapitálové výdavky boli použité najmä na čiastkovú modernizáciu a rekonštrukciu budov v správe kancelárie. Hodnota majetku, ktorý spravovala, sa v sledovanom období zvýšila celkovo o približne jeden milión eur a na konci roka 2023 presiahla 19 miliónov eur,“ informoval NKÚ a spresnil, že hodnota stúpla vďaka modernizácií a rekonštrukcii budov.

Kontrolóri zistili, že Kancelária prezidenta SR pri čerpaní prostriedkov dodržala všetky výdavkové ukazovatele, a to aj napriek tomu, že rozpočet výdavkov kapitoly kancelárie rozpočtovými opatreniami upravili v priebehu jednotlivých rokov o 11 až 57 percent oproti schválenému rozpočtu.

Požadovaný a schválený rozpočet

„Z hľadiska finančného plánovania je až prekvapujúce, že rozdiely medzi požadovaným a skutočne schváleným rozpočtom boli v takom veľkom rozpätí. Kancelária tak nemala pri návrhoch rozpočtov finančnú istotu, v akej výške jej rezort financií v priebehu roka schváli prekročenie záväzných ukazovateľov výdavkov potrebných na zabezpečenie jej riadneho chodu,“ upozornil podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo.

Doplnil, že takto veľké rozdiely medzi požadovaným a skutočným rozpočtom môžu viesť k tomu, že financovanie úradu prezidenta a potreby výkonu funkcie hlavy štátu budú v prílišnej závislosti od tých, ktorí rozhodujú o výške uvoľňovaných finančných prostriedkov. Kontrolóri príslušným parlamentným výborom odporúčajú, aby zaviazali vládu, že pri stanovovaní záväzných ukazovateľov rozpočtu kancelárie bude zohľadňovať potreby kapitoly už pri schvaľovaní rozpočtu. Cieľom je podľa NKÚ zabezpečiť bežný a nestranný chod.

Zistené nedostatky

Na konci mandátu prezidenta Andreja Kisku kontrolóri zistili nedostatky pri nakladaní s majetkom štátu v oblasti účtovníctva a pri vykonávaní základnej finančnej kontroly. Kancelária prijala šesť opatrení na odstránenie nedostatkov a národní kontrolóri zistili, že päť opatrení viedlo k náprave.

„Jedno opatrenie sa týkalo porušenia zákona o správe majetku štátu v súvislosti s rezidenciou prezidenta na Slavíne, ktorá nebola udržiavaná v riadnom stave, dlhodobo chátrala a minimálne od roku 2004 neslúžila na reprezentatívne a dôstojné bývanie hlavy štátu,“ informoval NKÚ.

Rezidencia na Slavíne

Priblížil, že kancelária podnikla viaceré kroky, konala sa napríklad medzinárodná študentská súťaž, v ktorej sa posudzovali možnosti využitia prezidentskej vily pre bývanie a štátnu reprezentáciu prezidenta. Zo súťaže vzišli návrhy rekonštrukcie budovy, ktoré sa však nikdy nezrealizovali. NKÚ doplnil, že v kontrolovanom období boli aj rokovania medzi rezortmi financií, zahraničných vecí a magistrátom hlavného mesta o problematike prezidentskej vily, no bez konkrétneho výsledku.

„Aj z tohto dôvodu naši kontrolóri odporúčajú príslušným parlamentným výborom, aby zaviazali vládu vyriešiť dlhotrvajúci problém s rezidenciou prezidenta na Slavíne, ktorá neslúži správcovi majetku na plnenie jeho úloh,“ uzavrel Ivančo.