BRATISLAVA 20. októbra (WebNoviny.sk) – Iné priestory na obmedzenie osobnej slobody ako cely predbežného zadržania, sú miesta, kde sú dočasne obmedzené osoby, ktoré sú nebezpečné pre svoje okolie. Je to štandardná vec, ktorá sa používa. Týmito slovami reagoval minister vnútra Robert Kaliňák na stredajšiu tlačovú besedu verejnej ochrankyne práv Jany Dubovcovej.
Dlhodobý spor s ombudsmankou
Ombudsmanka vypracovala mimoriadnu správu o závažnom porušovaní ľudských práv a slobôd zo strany polície, ktorú predloží Národnej rade SR na prerokovanie na novembrovej schôdzi. Očakáva od nej absolútny zákaz používania takýchto priestorov v policajnej praxi.
Ombudsmanka: Polícia porušuje ľudské práva zadržaných osôb
„My máme tento spor s pani ombudsmankou dlho, ale faktom je, že na našu stranu sa pridal aj Európsky výbor proti mučeniu, ktorý bol na kontrole na Slovensku,“ povedal Kaliňák s tým, že od výboru dostali odporúčania, ktorými sa chce polícia riadiť. „Ale aj odporúčaniami, ktoré nám dala pani ombudsmanka,“ povedal Kaliňák a dodal, že tieto Dubovcovou kritizované priestory zriadili práve v čase, keď rôzne ľudskoprávne organizácie napádali dlhodobého pripútavania zadržaných k tyči alebo iným držadlám.
To nahradili policajti takýmito priestormi, ktoré podľa Kaliňáka upravia. Dubovcovej sa polícia podľa Kaliňákových slov snaží vyjsť v ústrety aj zabezpečením kamerových záznamov, ktoré plnia dva účely. „Dokonale dokážu objektívne odpovedať na otázku jednotlivých zásahov a dokážu aj chrániť policajtov pred krivými obvineniami,“ vysvetlil Kaliňák. Každý kus techniky však stojí niekoľko sto eur, pri počte policajných zariadení tak nie je finančne jednoduché vybaviť všetky priestory kamerovým systémom.
Priestory slúžia ako záchytné miesta
Podľa Kaliňáka slúžia tieto priestory ako záchytné miesta, napríklad pre ľudí pod vplyvom alkoholu, ktorých tam zatvoria preto, aby neublížili sebe alebo svojmu okoliu. „Do spacifikovania, do ukľudnenia, do vytriezvenia sú v týchto celách umiestení,“ dodal Kaliňák.
„Ľudia, ktorí sa ocitnú oproti štátu a štátnej moci v takejto situácii, nemajú zabezpečenú žiadnu ochranu svojich práv,“ povedala Dubovcová v stredu 19. októbra na tlačovej besede s tým, že preto sa rozhodla podať národnej rade mimoriadnu správu. „Nenavrhujem vyvodenie personálnej zodpovednosti, pretože je pre mňa prioritné to, aby túto prax zakázali. Je to jediné, čo očakávam,“ zdôraznila Dubovcová.
Opatrenia na obmedzenie slobody sa podľa právnika Tomáša Čitbaja z úradu verejnej ochrankyne práv nedajú robiť inak, ako to uvádza zákon. „V zákone je jasne uvedené, že jediný spôsob obmedzenia osobnej slobody na policajnej stanici je možný prostredníctvom cely policajného zaistenia. Žiadny iný spôsob použiť nemôžu, vyplýva to aj z článku 17 Ústavy Slovenskej republiky,“ vysvetlil Čitbaj.
Polícia nedokáže vierohodne preukázať, akým spôsobom s týmito ľuďmi v načierno vytvorených priestoroch zaobchádza, pretože sa v týchto klietkach nenachádzajú kamery, ktoré sú podľa zákona povinnou súčasťou ciel policajného zaistenia.
Prípad z Lučenca
Posledný prípad brutálneho zadržiavania osoby v takejto klietke je prípad z policajného oddelenia v Lučenci z mája tohto roku, keď polícia zadržiavala rómskeho muža v tomto nelegálnom priestore 24 hodín bez prístupu k toalete a bez postele.
Muž mal po prepustení na hlave, rukách, ľadvinách a stehnách početné zranenia a zlomené viaceré rebrá a stavce. „V deň jeho zaistenia pritom podstúpil dve vyšetrenia (vrátane rtg pľúc) s konštatovaním, že v čase jeho obmedzenia na osobnej slobode nemal žiadne zranenia,“ uvádza Dubovcová vo svojej mimoriadnej správe.
„V prípade ak štát dostane do svojej moci človeka v určitej zdravotnej kondícii a po tom, ako ho má vo svojej moci, má podstatne zhoršený zdravotný stav než ako mal, keď ho štát prevzal, vždy štát musí adekvátnym spôsobom vysvetliť ako a prečo sa to stalo,“ vysvetlila Dubovcová. V tomto prípade sa tak doteraz nestalo. Polícia prípad stále vyšetruje.
