BRATISLAVA 31. marca (WEBNOVINY) – Návrh novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín vyvoláva podľa podpredsedu Národnej rady SR Pavla Hrušovského (KDH) „vášne väčšie, ako by si tento parlamentný priestor zaslúžil.“
Ako zdôraznil počas rozpravy k norme, politici sú síce platení občanmi za obranu národnoštátnych záujmov, to však neznamená, že aj za vyvolávanie extrémizmu. „Rezignovali sme na dialóg, vyjednávanie a racionálne posudzovanie reality,“ okomentoval situáciu. Podľa Hrušovského nikto nemôže KDH obviňovať z nezáujmu o záujmy národa, ale ani z extrémizmu a radikalizácie vášní.
„Chcel by som požiadať porozmýšľať o tom, ako vytvárať mosty porozumenia duchovné aj reálne,“ apeloval na kolegov v parlamente. Ako Hrušovský v pléne zdôraznil, citlivý problém národnostných menšín nemožno riešiť bez pohľadu do histórie. Upriamil pozornosť najmä na spoločnú minulosť Slovenska a Maďarska, ktorú, ako poznamenal, nemôžeme už meniť, ale navzájom prijať, hľadať riešenia a tak otvoriť cestu do nezaťaženej budúcnosti. Pripomenul, že konštatovanie o nedobrých slovensko-maďarských vzťahoch najmä na politickej úrovni je vizitkou zodpovednosti opozičných aj koaličných predstaviteľov.
Hladkanie problémov
„Teraz nie je čas na hladkanie problémov. Prečo robiť kompromisy tam, kde sú zbytočné, prečo robiť zo zlého zákona zákon, ktorý bude zlý iba na polovicu,“ zareagoval na Hrušovského Dušan Jarjabek zo Smeru-SD. Jeho stranícky kolega Marek Maďarič pripomenul, že maďarský premiér Viktor Orbán práve v stredu potvrdil rozhodnutie Maďarska udeliť volebné právo aj tým občanom, ktorí maďarský pas získali prostredníctvom kontroverzného zákona o dvojakom občianstve.
Podľa ďalšieho poslanca Smeru Juraja Blanára z Hrušovského vystúpenia cítiť, že „KDH sa opäť nachádza na rázcestí, ako sa rozhodne.“ Podotkol, že to nebude po prvýkrát. Predseda Mosta-Híd Béla Bugár označil Hrušovského slová za štátnické. Ako zdôraznil, nemôžeme sa stále pozerať iba na to, čo robí Viktor Orbán, my žijeme na Slovensku a musíme robiť všetko pre to, aby sa tu menšiny cítili konformne.
Viac o novele zákona nájdete aj v:
Novela podľa Solymosa sleduje komfort občanov
Novela zákona o používaní jazykov národnostných menšín rozširuje možnosť hovoriť materčinou všade tam, kde si to vyžaduje zdravý rozum a princípy zdravého spolunažívania, vyhlásil dnes v parlamente predseda poslaneckého klubu Mosta-Híd László Solymos. „Posúva krajinu tam, kde by sme ju všetci mali chcieť vidieť: bližšie k rozvinutej, modernej, nezakomplexovanej a demokratickej Európe,“ myslí si.
Zníženie kvóra na 15 percent považuje za veľmi dôležité a príznačné, pretože vystihuje duch zákona. „Zákon sleduje občiansky komfort, aplikovanie normálnych princípov zdravého rozumu. Je pre občanov republiky, ktorí tu žijú, pracujú, vychovávajú deti a platia dane,“ povedal o novom znení, ktoré pripravil vicepremiér pre menšiny Rudolf Chmel (Most-Híd).
Mikuláš Krajkovič zo Smeru-SD Solymosovi povedal, že nemá mandát hovoriť za iné menšiny ako za maďarskú. „Bol som starostom v rusínskej obci, občania nikdy nechceli, aby som aplikoval úradné rozhodnutia v inom jazyku, napriek tomu, že každý ovládal slovom aj písmom aj ukrajinský jazyk,“ popísal vlastné skúsenosti s menšinami. Solymos bol posledným z poslancov prihlásených v rozprave písomne, do diskusie sa prihlásilo ďalších desať poslancov ústne, pokračovať v nej však budú až v piatok ráno.
BELOUSOVOVÁ: Čoskoro nerozoznáme Slovensko od Maďarska
Ak vládna koalícia presadí nové znenie zákona o používaní jazykov národnostných menšín, slovenské prihraničné mestá splynú s Maďarskom, myslí si Anna Belousovová (klub SNS). Na príklade Komárna, ktoré podľa nej tamojší obyvatelia v referende premenujú na Komárom, ilustrovala, ako maďarská menšina využije novelu na pomaďarčovanie verejného života a toto mesto splynie s maďarským Komáromom. „O akej suverenite, integrite Slovenska môžeme ešte hovoriť? To nebude len jedno Komárno, pozdĺž južnej hranice to bude tak,“ varovala pred budúcim vývojom a dodala, že novela zákona je právom označovaná ako deštrukčná voči integrite a územnej celistvosti Slovenska.
„Cena, ktorú platíte, neplatíte zo svojho“
Dokladala to aj tým, že členov obecného zastupiteľstva aj VÚC bude prostredníctvom Fóra poslancov Karpatskej kotliny vyberať maďarský parlament a občania mesta budú mať maďarské občianstvo. Prekročenie hranice a prechod z maďarského do slovenského Komáromu bude podľa Belousovovej pripomínať jediná ceduľa s textom Felvidék.
Členov koalície vyzvala, aby neustupovali Mostu-Híd, ktorého člen novelu predkladá a takýto scenár nepripustili. „Cena, ktorú platíte za udržanie koalície, neplatíte zo svojho. Je to slovenská štátnosť,“ podčiarkla. Belousovová, ktorá je predsedníčkou výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, sa nazdáva, že menšinové práva sa končia tam, kde sa začínajú práva štátotvorného národa.
Podpredseda parlamentu a predseda Mosta-Híd Béla Bugár vo faktickej poznámke Belousovovú upozornil, že podľa návrhu zákona môžu obyvatelia v referende zmeniť len označenie obce v menšinovom jazyku, nie jej názov v štátnom jazyku. „Vaše vystúpenie bolo prešpikované lžami,“ povedal rečníčke.
Zlý návrh ?
Návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín je nielen zlý, ale aj veľmi nebezpečný. „Je to návrh čisto politický a jeho prijatie bude tiež čisto politické rozhodnutie,“ vyhlásila Anna Belousovová z poslaneckého klubu SNS v rozprave k norme, ktorou pokračuje 16. schôdza Národnej rady SR . Dôvodom na zmenu zákona je podľa nej účasť strany Most-Híd v koalícii a potreba v súťaži s SMK dosiahnuť víťazstvo za každú cenu. „Platíte za to deštrukciou slovenskej štátnosti,“ je presvedčená. Návrh podľa nej ruší slovenčinu ako štátny jazyk.
O návrhu novely o používaní menšinových jazykov z dielne podpredsedu vlády Rudolfa Chmela rokujú poslanci od stredajšieho popoludnia. Písomne sa do rozpravy prihlásilo deväť zákonodarcov, ďalší sa budú môcť prihlásiť ústne. Opoziční poslanci návrh kritizujú a označujú ho za zbytočný, nebezpečný a zlý. Koalícia ho obhajuje tým, že má slúžiť na skvalitnenie života všetkých občanov Slovenskej republiky. Poslanci by dnes mali prerokovať aj návrh Kataríny Cibulkovej z SDKÚ-DS, ktorá chce uzákoniť zmeny v ročnom zdravotnom zúčtovaní a budú sa zaoberať aj dvoma návrhmi zákonov v skrátenom legislatívnom konaní.
V stredu v hlasovaní rozhodli, že takto prerokujú na návrh vlády novelu zákona o elektronických komunikáciách a novelu zákona o zdravotných poisťovniach.
Popoludní ich čaká pravidelná štvrtková Hodina otázok, na ktorej premiérka Iveta Radičová a členovia jej kabinetu odpovedajú na otázky poslancov.
Na prerokovanie čaká aj trojica zákonov opozičného Smeru-SD, ktorí chcú aby koalícia skorigovala svoju hospodársku politiku a znížila DPH na 19 percent, opätovne zaviedla šesťpercentnú daň na predaj z dvora, zabránila privatizácii teplární a zaviedla špeciálnu bankovú daň.
