BRATISLAVA 7. decembra (WEBNOVINY) – Pamätná tabuľa Jána Langoša sa vráti na Námestie SNP. Nie však na budovu Najvyššieho súdu SR, bývalú budovu Ústavu pamäti národa (ÚPN), z ktorej ju začiatkom roka pre rekonštrukciu budovy zvesili robotníci.
Nadácia Jána Langoša postaví na chodníku pred budovou súdu stélu, na ktorú pamätnú tabuľu umiestni. V piatok 10. decembra ju na Námestí SNP odhalí minister vnútra Daniel Lipšic.
„Postavíme stélu na chodníku zruba 50 cm pred budovou tam, kde tá tabuľa pôvodne aj stála. Bude to taký, dá sa povedať, stredoeurópsky unikát,“ uviedol na dnešnej tlačovej besede správca Nadácie Jána Langoša Filip Vagač. Nadácia sa pre tento krok rozhodla po tom, čo najvyšší súd odmietol opätovné umiestnenie tabule na pôvodné miesto. Nadácia preto začala rokovať s bratislavským magistrátom a vedením Starého Mesta a požiadala o stavebné povolenie, aby mohla tabuľu umiestniť na stélu pred budovu. „Tá história sa nedá prepísať a myslíme si, že tá tabuľa má byť na tom mieste,“ konštatoval Vagač.
Po tom, čo sa ÚPN musel po ukončení nájmu zo strany ministerstva spravodlivosti presťahovať do náhradných priestorov na ministerstve dopravy, ostala pamätná tabuľa na priečelí budovy na námestí SNP. Ministerstvo spravodlivosti pod vedením exministra Štefana Harabina však budovu bezodplatne previedlo na najvyšší súd, ktorý začal budovu rekonštruovať, tabuľu robotníci zvesili. Tabuľa bola niekoľko mesiacov uložená v škatuli. Po tom, čo sa o situáciu začala zaujímať agentúra SITA, najvyšší súd tvrdil, že nepozná majiteľa tabule a keďže „nemôže nakladať s cudzím majetkom“, nemá právo nainštalovať ju späť.
Vagač však dnes zopakoval, že Nadácia Jána Langoša najvyšší súd kontaktovala, na opätovnom umiestnení tabule sa však so súdom dohodnúť nevedeli. Pamätná tabuľa bola na budovu Ústavu pamäti národa osadená 17. novembra 2007. Po smrti Jána Langoša sa vo verejnej zbierke na jej vyhotovenia poskladali Langošovi priatelia a známi. Ján Langoš tragicky zahynul 15. júna 2006 po tom, čo vo veľkej rýchlosti narazil autom do multikáry naloženej šrotom.
Cenu Jána Langoša získali slovenskí disidenti a Dámy v bielom
Odovzdávaniu Ceny Jána Langoša bude tento rok dominovať boj s komunistickým režimom a disent. Laureátmi ceny pre Slovensko sú totiž katolícki disidenti Vladimír Jukl a Silvester Krčméry, ktorí sú označovaní za generálov tajnej cirkvi. Jukl a Krčméry vytrvalo bojovali proti komunistickému režimu, založili niekoľko tajných spoločenstiev a tisíce vysokoškolských cirkevných krúžkov. Za svoju nelegálnu činnosť strávil každý z nich vyše 13 rokov vo väzení.
„Podarilo sa im postaviť veľmi široké hnutie, čo na rozmer strednej a východnej Európy bolo unikátne. V rámci toho, čo sa dialo po novembri ’89, sa tu tak troška zabudlo na nich,“ uviedol na dnešnej tlačovej besede správca Nadácie Jána Langoša Filip Vagač. Vladimír Jukl pritom získal v decembri 2009 jedno z najväčších poľských štátnych vyznamenaní, Gavaliersky kríž, ktoré udeľuje poľský prezident.
Medzinárodnú cenu získali manželky kubánskych disidentov, ktoré v roku 2003 založili hnutie Dámy v bielom – Damas de Blanco. Ide o manželky, matky, dcéry, sestry a tety 75 kubánskych „väzňov svedomia“, ktorých počas Čiernej jari v roku 2003 zatkla kubánska polícia. Išlo prevažne o ekonómov, novinárov alebo knihovníkov, ktorých obvinili z ilegálnych činností či terorizmu. Dámy v bielom začali na protest proti ich zadržaniu tiché protesty v centre Havany. „Dialo sa všetko preto, aby z toho hnutie nevzniklo. Nepodarilo sa to. Vzniklo z toho veľmi silné hnutie a vďaka tomu hnutiu sa mnohí tí muži dostali von z väzenia,“ povedal Vagač.
Slávnostné udeľovanie cien bude v piatok 10. decembra v budove bývalej Národnej rady na Župnom námestí. Laudatio pre Dámy v bielom prednesie premiérka Iveta Radičová, laudatio pre slovenských laureátov synovec jedného z ocenených Vladimír Krčméry. Nadácia Jána Langoša udeľuje ceny osobnostiam, ktoré významnou mierou prispeli k odhaľovaniu pravdy a posilňovaniu občianskej odvahy. Cenu Nadácie Jána Langoša udeľuje nadácia od roku 2007. Prvým laureátom ceny bol knieža Karel Schwarzenberg. V roku 2009 ceny získal Fedor Gál a Jeho Svätosť XIV. Dalajlama Tanzin Gyatso.
