STARÝ SMOKOVEC 15. apríla (WEBNOVINY) – Slovenský reprezentant v behu na lyžiach Ivan Bátory na piatkovom slávnostnom vyhlásení výsledkov ankety Lyžiar roka v Starom Smokovci oficiálne oznámil ukončenie svojej kariéry. „Lyžovaniu som sa venoval dvadsaťpäť rokov, z toho osemnásť ako profesionál. Od roku 1993 som bol v kolotoči pretekov najvyššieho rangu. Telo si už pýta svoju daň. Cítim sa vyčerpaný, svaly už nedokážu regenerovať tak, ako by bolo potrebné. V pretekoch som si občas pripadal, akoby som vliekol so sebou vrecko cementu. Neskromne hovorím, že som hrdý na to, čo som dokázal. Bolo toho vzhľadom na neporovnateľne skromnejšie podmienky v porovnaní so svetovou špičkou naozaj dosť. Lúčim sa so cťou,“ povedal pre agentúru SITA dlhoročný reprezentant, ktorý štartoval na piatich olympijských hrách a deviatich majstrovstvách sveta.
V pretekoch Svetového pohára si trikrát vychutnal svoje minúty slávy na pódiu pre medailistov. Vždy to bolo v pretekoch klasickou technikou a zakaždým bol z toho bronz. Celkovo dvadsaťštyrikrát bol v elitnej desiatke. Najlepším jeho výsledkom na majstrovstvách sveta bolo 6. miesto z Val di Fiemme v roku 2003 opäť na 15 km klasicky. Pod vlajkou s piatimi kruhmi bol najúspešnejší v Turíne 2006, kde spoločne s Martinom Bajčičákom obsadili v tímšprinte ôsme miesto. V individuálnych pretekoch dosiahol vrchol v roku 1998 v Nagane, kde skončil na 50 km voľnou technikou devätnásty.
„Môj talent azda objavili ešte učiteľky v základnej škole,“ zaspomínal si Ivan Bátory, ktorý svoje detstvo prežil v Uhorskej Vsi neďaleko Liptovského Mikuláša. „Mojimi prvými trénermi boli Peter Lešťan a Bohuslav Valent v neďalekej Závažnej Porube. Tí mi dali základy bežeckého lyžovania. Potom som prešiel do TJ Jasná, kde ma trénoval dnes už nebohý Ľudovít Hrnčiar. Po základnej škole som nastúpil na Stredné odborné učilište elektrotechnické v Liptovskom Hrádku, kde si ma zobral pod patronát Ján Matejbus, neskôr v Tesle Liptovský Hrádok Miroslav Matejka. No a odtiaľ som už smeroval do ŠKP Štrbské Pleso, kde som dodnes. Vystriedali sa pri mne tréneri Ondrej Brúzik, Ján Ilavský, Ivan Hudáč a posledné štyri roky Peter Bartoň. Nedá sa povedať, kto z nich mal najväčší podiel na mojich výsledkoch. Všetkým im patrí moja vďaka,“ zrekapituloval svoju kariéru čoskoro 36-ročný (nar. 3. mája 1975) bežec na lyžiach a nezabudol ani na tých, ktorí mu finančne pomohli dostať sa medzi absolútnu svetovú špičku – ŠKP Štrbské Pleso, Ministerstvu vnútra SR, Slovenskej lyžiarskej asociácii (predtým zväzu) a v neposlednom rade Slovenskému olympijskému výboru.
Prvé preteky v rámci bojov o krištáľový glóbus absolvoval ako osemnásťročný už 11. decembra 1993 v talianskom stredisku Santa Caterina. Hneď v tých druhých o desať dní neskôr v Toblachu splnil nominačné kritériá pre štart na ZOH v Lillehammeri. „A bol som v kolotoči, z ktorého nešlo vystúpiť. Šport mi veľa dal, ale aj rovnako veľa vzal. Videl som kus sveta, spoznal som mnoho krajín, mnoho mentalít ľudí. Štarty na olympiádach či majstrovstvách sveta sú pre mňa nezabudnuteľnými zážitkami. Beh na lyžiach mi dal základy pre všetky športy. Dovolím si tvrdiť, že či je to futbal, hokej, tenis alebo aj ďalšie športy, mám výkonnosť, ktorú možno označiť ako vyššiu strednú triedu. Vzal mi také trochu bezstarostné dospievanie, detských kamarátov. O veľa som ukrátil svoju rodinu. Som nesmierne vďačný manželke, že to so mnou ťahala dlhé roky. Teraz je rad na mne, aby som jej a svojim dvom deťom aspoň čosi vrátil,“ pokračoval Ivan Bátory.
Do konca augusta bude ešte zamestnancom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v ŠKP Štrbské Pleso. Čo bude ďalej, zatiaľ s určitosťou nevie povedať. „Roboty sa nebojím. Mám magisterské štúdium trénerského smeru, môžem ísť učiť telesnú výchovu. Možno by ma ako zamestnanca ´vnútra´ zobrali aj medzi policajtov. Ak by som zobral trénerstvo, tak jedine pri deťoch, ktoré ešte robia šport pre radosť. To chcem pestovať aj u svojich dvoch ratolestí – osemročnom Adamovi a šesťročnej Bibiáne. Určite ich nebudem do ničoho tlačiť, skôr by som chcel, aby boli všestranne pohybovo rozvinuté. Určite nemám chuť ďalej prežívať v hoteloch, na sústredeniach či pretekoch s vrcholovými športovcami,“ naznačil svoju perspektívu jeden z najúspešnejších slovenských bežcov na lyžiach v histórii Ivan Bátory.