Priamy komfort služieb mestskej hromadnej dopravy a jej prepojenie s ďalšími prvkami mikromobility a zdieľanej ekonomiky je pre Banskú Bystricu jedným z receptov na zlepšenie kvality ovzdušia.
V štádiu úvah je vytvorenie jednotnej tarify MHD, ktorá by okrem samotného cestovného lístka na verejnú či inú podporovanú dopravu obsahovala balíčky doplnkových benefitov.
Prínosy členstva v Smart Cities Klube
Stredoslovenská metropola je obklopená horami, má však kotlinovú polohu s nepriaznivými rozptylovými podmienkami. Na znečistení klímy v Banskej Bystrici sa podieľajú najmä lokálny drevársky priemysel, splodiny z vykurovania tuhým palivom a intenzívna automobilová doprava.
Predovšetkým riešenia posledného spomenutého aspektu sú v silách radnice. Banská Bystrica ako člen neformálneho združenia Smart Cities Klub (SCK) cielene uprednostňuje inovatívne postupy na základe poznatkov a skúseností aj zo zahraničia.
Do agendy SCK patrí viaczložkový projekt Smart City Academy zameraný práve na kvalitu ovzdušia. Je spolufinancovaný z Kohézneho fondu Európskej únie pod Operačným programom Kvalita životného prostredia a odborne ho zastrešuje Slovenský hydrometeorologický ústav. Ponúka inšpiráciu aj know-how.
Dôraz na bezemisný pohon
Banská Bystrica začala s obmenou vozového parku, pričom kladie dôraz na bezemisný pohon zhmotnený do trolejbusov. Zároveň sa snaží dosiahnuť, aby vozidlá za ekologickejšie vymenila aj spoločnosť, ktorá má na starosti obslužné činnosti v odpadovom hospodárstve a pri údržbe komunikácií.
Súčasťou ambície zvýšiť prevádzkovú, ekonomickú aj zdravotnú kvalitu života občanov prostredníctvom zlepšenia ovzdušia je účelový energetický audit prostredia aj verejných budov. Na základe zistení vypracujú miestne plány a opatrenia nízkouhlíkovej stratégie na zmenu k trvalo udržateľnému rozvoju.
„V ideálnom prípade radnica zanesie dáta do mapových aplikácií GIS, ktoré možno rozširovať o ďalšie vrstvy údajov, a to i vo forme časových radov. Vďaka tomu sa napríklad dá efektívne spravovať nehnuteľnosti. Najlepšie by bolo, ak by sa mesto do toho pustilo aj so samosprávami z okolia či dokonca na úrovni celého kraja,“ odporučil expert SCK Jaroslav Kacer.
Adaptačné a mitigačné opatrenia
Banská Bystrica ešte nedávno aj vo svojich oficiálnych dokumentoch priznávala nesystémovosť príslušných aktivít: nevychádzali z detailnej analýzy bilancie skleníkových plynov či hodnotení zraniteľnosti územia a zohľadnenia rôznych segmentov. Východiskom je program „Reakcia na zmenu klímy mesta Banská Bystrica“.
V partnerstve s Nórskym inštitútom pre mestský a regionálny výskum, ktorý pôsobí pri Metropolitnej univerzite v Osle, program vnáša do procesov poriadok a efektivitu. Cieľom je stanoviť a realizovať vhodné adaptačné a mitigačné opatrenia a naplánovať ich v konkrétnych obdobiach.
Informačný servis