Inovatívne technológie sú budúcnosťou nášho zdravotníctva

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Itapa logo 672x448 1.jpg
Foto: ITAPA

Vôbec prvýkrát vo svojej funkcii vystúpil novovymenovaný štátny tajomník Ministerstva zdravotníctva SR Michal Palkovič.Prichádzam ako krízový manažér, nie ako politik, rád by som aj za ten krátky čas, čo v pozícii budem, urobil v prvom rade revíziu Plánu obnovy,“ povedal účastníkom konferencie. „Našou prioritou je momentálne ambulantný sektor pred kolapsom – diskusie začínajú už tento týždeň, samozrejme, aj optimalizácia siete nemocníc a dáta, bez ktorých to dnes nejde.“ Povedal aj, že bude riešiť saj nedostatok lekárov v rezorte, ako ich motivovať a prilákať domov a bude pokračovať aj v procese zavádzania inovatívnych liekov, ktorý je dobre rozbehnutý.

Ukážkou toho, ako sú robotizácia a umelá inteligencia budúcnosťou medicíny, bol aj unikátny priamy prenos neurointervenčnej operácie vnútrolebečných ciev z Univerzitnej nemocnice Martin, ktorú s pomocou robota dokáže lekár urobiť 10-krát rýchlejšie ako bežným spôsobom. Operáciu naživo vysielal a online komentoval MUDr. Kamil Zeleňák, ktorý bol aj súčasťou diskusie o využívaní umelej inteligencii v rádiológii.

O tom, ako budovať optimálne nemocnice diskutovali zástupcovia najväčších štátnych a novej súkromnej nemocnice Bory. „Treba začať medicínskym modelom, typom a potrebnou kapacitou a na základe toho naplánovať novú nemocnicu,“ povedal Ľubomír Pepucha z Univerzitnej nemocnice v Martine. „Okrem toho však treba mať aj víziu o aký typ nemocnice a v akom regióne ide,“ dodala riaditeľka Roosveltovej nemocnice v Banskej Bystrici Miriam Lapuníková. Riaditeľ najnovšej nemocnice Bory upresnil, že je dôležitá hlavne technologická koncepcia, keďže medzi myšlienkou a vybudovaním nemocnice novej generácie môžu prejsť aj 3-4 roky. „Budúcnosť nemocníc vidím v ľuďoch, digitalizácii a umelej inteligencii,“ dodal Ľuboš Lopatka.

Odborníci z rezortu sa zhodli aj na tom, že optimalizácia siete nemocníc je prvoradou a nevyhnutnou prioritou, ktorá by sa však nemala týkať iba nemocníc, ale aj ambulantnej starostlivosti. Pozitívny príklad ako to funguje v rámci župy uviedla predsedníčka zdravotníckej sekcie SK8 Silvia Pekarčíková. „Riešime naše nemocnice, hasíme, kde sa dá, dávame dotácie do vzdelávania, robíme podporný program pre mentorov v nemocniciach, snažíme sa dotiahnuť lekárov späť do rodného kraja.“

Situáciu takmer pred kolapsom potvrdila aj Lucia Povalová z Ministerstva zdravotníctva SR: „Reforma zdravotníctva mala začať pred piatimi rokmi a situácia je taká, že najbližších päť rokov nám bude ambulantných doktorov stále ubúdať.“ Čísla hovoria, že iba 7 % lekárov si vyberá špecializáciu všeobecného lekára. Nedostatok pediatrov na Slovensku upresnila aj Elena Prokopová zo Slovenskej spoločnosti primárnej pediatrickej starostlivosti. „V súčasnosti nám chýba 250 pediatrov a z tých aktívnych je už 50 % v dôchodkovom veku.“

Ako je to s kybernetickou bezpečnosťou zdravotníckeho systému dnes? Výrazne ju ovplyvní smernica NIS2 a jej implementácia v slovenskej legislatíve v nasledujúcich mesiacoch. „Zdravotníckym zariadeniam a poisťovniam a laboratóriám však stále chýba jednoznačné vysvetlenie zákona a aktívny prístup ministerstva zdravotníctva v strategickom riadení v tejto oblasti,“ vysvetľuje Rastislav Janota z Národného centra kybernetickej bezpečnosti SK-CERT. Nedostatok kyberbezpečnostných odborníkov, podfinancovanosť zdravotníctva a reálna kybernetická vojna totiž v súčasnosti vytvárajú až alarmujúci stav. Panel zástupcov národných autorít bezpečnosti a zdravotníctva a súkromného sektora mimoriadne sledovaný a jeho záverom bola ešte intenzívnejšia výzva k sektorovej spolupráci.

Panelisti záverečného Open talku o verejnom obstarávaní v rezorte sa zhodli na tom, že problémom nie je obstarávanie ako také, ale jeho dobrá a včasná príprava. „Som optimista. Štátne nemocnice na Slovensku nakupujú často výhodnejšie ako tie súkromné,“ povedal Jaroslav Lexa z Úradu pre verejné obstarávanie. A dodal tiež, že nemocnice by sa mali starať o pacientov a o nákupy by sa mali starať niekto iný. „Našou snahou je nakupovať pre rezort zdravotníctva efektívne, nie hospodárne,“ zdôraznil Ondrej Kuruc z Ministerstva zdravotníctva SR.

Informačný servis

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať