WASHINGTON 17. februára (WebNoviny.sk) – Imunitný systém človeka sa pri dlhodobejšom pobyte vo vesmíre správa v niektorých ohľadoch celkom inak, ako keď je na Zemi.
Vyplýva to z výskumu amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA), ktorého prvé výsledky zverejnili v piatok na vedeckej konferencii vo Washingtone.
Zmena správania sa génov
Výskum spočíval v kontinuálnom sledovaní správania sa génov amerického astronauta Scotta Kellyho počas celého jeho pobytu na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) a porovnávania týchto výsledkov s hodnotami, ktoré súbežne zaznamenávali na Zemi jeho dvojičke, bývalému astronautovi Markovi Kellymu.
Ako v piatok vo Washingtone uviedol šéf výskumného tímu Christopher Mason z newyorskej Weill Cornell Medical College, výrazný rozdiel vedci zaznamenali najmä medzi správaním sa génov prepojených s imunitným systémom, čo spôsobilo, že imunitný systém obyvateľa ISS bol po celý čas „hyperaktivovaný“. „Nejde o zmenu DNA, ale o zmenu správania sa génov, o to, ako sa vypínajú a zapínajú a zvyšujú alebo znižujú produkciu proteínov,“ vysvetlil Mason.
„Vyzerá to, ako keby organizmus reagoval na cudzie prostredie tak, ako keby ste v ňom mali nejakú mysterióznu bytosť,“ dodal Mason, ktorý je odborníkom v oblasti genetiky.
Doteraz najkomplexnejší výskum
NASA skúmala zmeny organizmu astronautov už aj v minulosti, výskum v prípade Kellyho je však unikátny a doteraz najkomplexnejší.
Jednak preto, že výsledky sa nonstop porovnávali s hodnotami jeho dvojičky žijúcej na Zemi, ale tiež preto, že Kelly strávil vo vesmíre zatiaľ najdlhší čas spomedzi všetkých Američanov. Zatiaľ čo väčšina amerických astronautov trávi vo vesmíre spravidla približne pol roka, Kelly tam v roku 2016 strávil takmer celý rok – konkrétne 340 dní, čím vytvoril americký rekord.
„Nikdy som sa vo vesmíre necítil úplne normálne,“ potvrdil už dávnejšie aj samotný Kelly, ktorý sa sťažoval okrem iného na časté bolesti hlavy, či na to, že mal problémy so sústredením sa. Dobrou správou podľa NASA je to, že krátko po návrate na Zem sa veľká väčšina skúmaných hodnôt vrátila na pôvodnú, „pozemskú“ úroveň.
Výskum by mal mať praktický dopad najmä na plánovanú americkú misiu na Mars. NASA tam plánuje vyslať ľudskú posádku predbežne v roku 2033. Misia by mala vrátane pobytu na Červenej planéte a návratu na Zem trvať 30 mesiacov.