Pápež Ján Pavol II. bol pápež s obrovskou charizmou a veľkým srdcom. Tešil sa veľkej obľube ľudí i médií z celého sveta. Ako ste ho vnímali Vy, ako si na neho spomínate?
Vnímal som ho, ako veľmi odvážneho človeka. Myslím si, že také odvážne kroky dokáže robiť iba človek naplno oddaný Bohu. Úplná oddanosť Bohu znamená, že všetky myšlienky a vnútorné túžby človeka sú len také, ktoré sa Bohu páčia a sú upriamené na oslavu Boha a pre dobro bratov a sestier. Kto myslí na seba a na svoju popularitu, nedokáže byť úplne oddaný Bohu a nedokáže byť tak odvážny.
Stretli ste sa aj osobne?
Stretol som sa s ním viac krát. Bolo to pri jeho návštevách Slovenska i okolitých krajín, Ďalej pri našich oficiálnych návštevách „ad limina“ v Ríme, kde sme s ním mali dva krát aj spoločný obed. Najdlhšie stretnutie s ním som zažil v roku 1995, keď navštívil Spišskú Kapitulu a mali sme možnosť spoločne s ním večerať. Vnímal som na ňom veľkú oddanosť Pánu Bohu.
Aký zmysel má jeho blahorečenie pre Cirkev a pre jednotlivých veriacich?
Blahorečením ho Cirkev vyzdvihla ako vzor pre dnešného človeka, vzor oddanosti Bohu a vzor odvahy zušľachťovať dnešný svet.
Hovorilo sa, že Ján Pavol II. bol mystik. Výrazný bol aj jeho vzťah k Panne Márií, čo symbolizovalo aj motto jeho pontifikátu „Totus tuus“. Ako sa to podľa Vás odzrkadlilo na jeho pontifikáte?
Bez mysticizmu by sa nebol dokázal tak naplno ponoriť do Božích rúk a do Božej prozreteľnosti. Tam totiž čerpal silu pre odvážne kroky svojho pontifikátu. Oddanosť voči Bohu a voči Božej matke má logický súvis.
Ján Pavol bol ľuďom blízky práve preto, že ho považovali skôr za „ľudového pápeža“. Bol však aj intelektuálom, ktorý napísal niekoľko zaujímavých encyklík a kníh. Ktorá časť jeho diela má pre vás najväčší význam?
Jeho celoživotné dielo je zamerané na ochranu dôstojnosti ľudskej osoby od počatia až po prirodzenú smrť. Išlo mu o dôstojnosť robotníka, dôstojnosť ženy o dôstojnosť starých ľudí o dôstojnosť okrajových spoločenských skupín.
Ján Pavol II. si budoval tak ekumenizmus ako i vzťah s inými náboženstvami, povzbudzoval nové cirkevné hnutia a bol aj človek citlivý pre svätosť. Je v tomto Bendikt XVI. iný?
Aj tu platí zásada, keď dvaja robia to isté, nie je to to isté. V každom prípade v ekumenizme kontinuita pokračuje.
Zhováral sa Lukáš Melicher