Asociácia hotelov a reštaurácií Slovenska (AHRS) privítala postupné otváranie ekonomiky v súvislosti s priaznivým vývojom pandémie koronavírusu. Má však výhrady k tomu, že dôležité informácie o podmienkach zatiaľ obmedzeného fungovania ubytovacích a stravovacích zariadení sa dozvedajú neskoro, alebo krátko pred ich účinnosťou.
Ako pre agentúru SITA v stredu uviedol generálny manžér AHRS Marek Harbuľák, ktorý je zároveň prezidentom Zväzu cestovného ruchu SR, chýbajú im informácie v predstihu o tom, aké prevádzkové či hygienické opatrenia musia tieto prevádzky zabezpečiť.
Viac o téme: Koronavírus
„Javí sa nám, že nie sme pripravení na toto otváranie. Nič nebráni tomu, aby boli pre prevádzky dôležité informácie vypracované a zverejnené vopred. Naši rakúski kolegovia už koncom apríla vedeli, aké podmienky budú musieť zabezpečiť k termínu 15. mája, keď budú môcť otvoriť reštaurácie,“ upozornil Harbuľák.
Sú si podľa neho vedomí, že kompetentné úrady vyvíjajú maximálne úsilie, podávajú im však pomocnú ruku v podobe návrhov, ktoré zohľadňujú požiadavky na zvýšenú ochranu zamestnancov a hostí, a zároveň zohľadňujú aj veľmi dôležitý aspekt, a to ekonomické podmienky fungovania týchto podnikov.
Opatrenia neskoro večer
Úrad verejného zdravotníctva SR (ÚVZ) zverejnil opatrenie o ďalšom otváraní obchodov a služieb 5. mája neskoro večer, hoci účinnosť nadobudlo 6. mája. Hotely a penzióny môžu poskytovať krátkodobé ubytovanie bez ostatných služieb (napríklad wellness), stravu iba na izbe s vlastnou kúpeľňou, resp. na terase reštaurácie pričom izby musia po hosťoch ostať 24 hodín voľné. AHRS neočakáva, že hotely či penzióny začnú od stredy hromadne otvárať.
„A nie je to spôsobené iba krátkosťou času, odkedy sa dozvedeli, že môžu byť otvorení. Je to hlavne v nastavení prevádzkových a hygienických podmienok, kde vidíme rezervy. Aj z dôvodu, že stále platia ďalšie opatrenia, ktoré výrazne limitujú poskytovanie služieb a ich využívanie turistami,“ podotkol Harbuľák.
Motív turistov
Pri uvoľňovaní režimu by sa podľa neho malo prihliadať aj na to, čo je skutočným motívom turistov pre návštevu regiónu a pobytu v hoteli. V biznis hoteloch v Bratislave, Košiciach, Žiline či Trnave tvorí zahraničná klientela vyše 70 % ubytovaných hostí.
„Keďže máme zatvorené hranice, konferencie, kongresy, spoločenské, kultúrne a iné podujatia nie je možné organizovať, tieto hotely nemajú komu poskytovať svoje služby. To isté platí aj pre veľké množstvo hotelov, penziónov, ktoré sa zameriavajú na wellness, či iné relaxačné služby. Pokiaľ sa neodstránia v ďalšej fáze tieto dôležité prekážky, cestovný ruch nebude fungovať,“ tvrdí Harbuľák. Mnohé zariadenia podľa neho preto ani neotvoria, pretože inak by ešte viac zvyšovali svoje straty, čo by ich definitívne položilo.
Vonkajšie terasy
Prevádzky verejného stravovania ako reštaurácie, kaviarne, bary či pohostinstvá môžu otvoriť vonkajšie terasy. Okraje stolov musia byť od seba dva metre, pri jednom stole môžu byť len dvaja alebo rodina s deťmi.
Povinná je dezinfekcia stolov a dotykových plôch po každom zákazníkovi (vrátane úchopových časti stoličiek a kresiel), ako aj hygienických zariadení každú hodinu. Obsluhujúci personál terasy musí mať tvárové rúška a medzi obsluhou stolov si dezinfikovať ruky.
Naďalej je možná roznáška jedla, alebo odber so sebou ako doteraz. AHRS sa nazdáva, že v tejto fáze mohla byť povolená konzumácie jedál a nápojov aj v interiéroch reštaurácií.
Slovensko zaujíma pôvod a príčiny rozšírenia vírusu, pre obnovenie dôvery musíme podľa Korčoka poznať odpovede
„V obchodných prevádzkach sa premelie podstatne viac ľudí ako v zariadeniach verejného stravovania. Tie isté podmienky ako pre letné terasy sa mohli aplikovať aj pre vnútorné prevádzky, prípadne doplniť niektoré požiadavky, napríklad, zabezpečiť prirodzené vetranie bez klimatizácie,“ poznamenal Harbuľák s tým, že personál aj hostia tak či tak budú vstupovať do interiérov prevádzky.
„Kým sa neumožní konzumácia v interiéri reštaurácií, kaviarní, pizzerií a iných prevádzok, kde sú vytvorené kapacity, bude to výrazne limitovať tržby týchto podnikov a ani zďaleka nebudú schopní dosahovať takú obrátkovosť a tržby, aby to malo aj ekonomicky efekt,“ myslí si Harbuľák.
Turistické atrakcie
Otvorené môžu byť aj vonkajšie turistické atrakcie, napríklad, nekryté časti časti zoologických a botanických záhrad, hrady či zámky. Kúpaliská a akvaparky zatiaľ ostávajú zatvorené, otvoriť by mali v ďalšej fáze uvoľňovania prevádzok.
Slovenské reštaurácie síce otvoria terasy, ale prepúšťajú zamestancov a obávajú sa o budúcnosť
„Otvorenie týchto služieb je kľúčové pre naštartovanie cestovného ruchu. Toto sú služby, ktoré motivujú veľkú časť turistov na trávenie voľného času a dovolenky v konkrétnej destinácii. A samozrejme postupné otváranie hraníc, napríklad, so susednými krajinami,“ uviedol Harbuľák. Otvorenie kúpalísk a akvaparkov bude závisieť od aktuálnej epidemiologickej situácie.
„Verím, že situácia sa nezhorší a umožní čo najskoršie otvorenie aj týchto služieb. Dôležitá je bezpečnosť a zdravie zamestnancov a hostí, k čomu môžeme prispieť dodržiavaním stanovených pravidiel a predpisov,“ očakáva generálny manažér AHRS.
Limitujúce opatrenia
Otvorenie prevádzok podľa Harbuľáka vôbec neznamená, že to bude mať za súčasného stavu aj zmysel. Stále platia obmedzenia, ktoré výrazne limitujú počet turistov, ale aj obraty.
„Cestovný ruch bol vypnutý nariadením štátu takmer dva mesiace. Za tie dva mesiace sme mali len náklady a dlhy. Reštart cestovného ruchu bude pomalý, počet turistov a ich návštevnosť sa bude zvyšovať tiež veľmi pomaly a v závislosti od toho, kedy a do akej miery sa budú rušiť aj ďalšie opatrenia,“ upozornil Harbuľák. Považuje preto za oprávnenú požiadavku, aby zamestnávatelia mohli čerpať finančnú pomoc z balíka prvej pomoci až do konca tohto roka.
„A zároveň by sa mali pripraviť špecifické opatrenia na podporu toho-ktorého odvetvia, vrátane cestovného ruchu,“ dodal pre agentúru SITA generálny manažér AHRS Marek Harbuľák s tým, že ich požiadavky a návrhy zaslali 17. apríla všetkým príslušným rezortom.