Halloween na Slovensku: Duchovia v kostýmoch konzumu - KOMENTÁR

Svet podľa Jerryho – komentáre Jaroslava Kmeťa.
Jaroslav Kmeť
Jaroslav Kmeť. Foto: archív Jaroslav Kmeť.

Kde bolo tam bolo, v Bratislave, kde sa rieka Dunaj vinie ako zabudnutý príbeh z čias, keď tu ešte strašili vodníci a nie importované strašidlá, sa každoročne koncom októbra objaví fenomén, ktorý by mohol byť satirou na globalizáciu, keby nebol taký smutne úprimný. Halloween – alebo, ako ho tu píšeme s tou typickou slovenskou neistotou v pravopise – sa vkradol do našich ulíc ako lacný trik z amerického supermarketu.

Deti v plastových maskách čarodejníc a superhrdinov klopú na dvere panelákov, žobrú sladkosti s vetou „trick or treat“, ktorú vyslovujú s prízvukom, aký by potešil aj hollywoodskeho dabéra. A my, Slováci, ktorí sme prežili fašiangy, zabíjačky a morenu, sa tvárime, že toto je naša tradícia.

Nezmieňujem sa tu o autentickosti – tá je dávno pochovaná pod vrstvami oranžových tekvíc dovezených z Holandska. Haloween na Slovensku nie je oslavou predkov, ako Dušičky, ktoré nasledujú hneď vzápätí; je to umelý import, hybrid kapitalizmu a popkultúry, kde strašidelnosť slúži ako zámienka na predaj. Obchody plné gumových pavúkov a LED svetielok, škôlky organizujúce „halloweenske“ karnevaly, kde sa deti učia báť sa nie lesných démonov z našich rozprávok, ale zombie z Netflixu. Je to ako keby sme si požičali Vianoce od Coca-Coly a zabudli na Betlehem.

Kritika? Áno, je tu. Tento sviatok odhaľuje našu provinčnú túžbu po príslušnosti k „veľkému svetu“, kde sa tradície nebudujú storočiami, ale viralizujú cez TikTok. V krajine, kde sa ešte pred pár desaťročiami strašilo rozprávkami o Ježiškovi, ktorý prichádza cez komín, teraz vítame ducha konzumu, ktorý prichádza cez kontajner. Halloween tu nie je hrozivý; je banálny. A v tej banalite spočíva jeho skutočný strašidelný efekt – pripomína nám, ako ľahko sa vzdáme vlastnej identity za ilúziu univerzality. Napriek tomu, v tých detských smiechoch pod maskami je kúsok nevinnosti. Možno raz, keď sa unavia z dovozu, objavia strašidlo v sebe samých. Zatiaľ však nechajme tekvice svietiť. Aspoň osvetlia cestu k niečomu autentickejšiemu.

Viac k osobe: Jaroslav Kmeť