WASHINGTON 1. júla (WEBNOVINY) – Grécky premiér Alexis Tsipras vyzval Grékov, aby v referende odmietli dohodu o medzinárodnej pomoci. Podlomil tak nádeje na nápravu vzťahov s EÚ pred nedeľným referendom, ktoré môže rozhodnúť o budúcnosti Grécka v EÚ.
Tsipras tvrdil, že prijme všetky požiadavky veriteľov
Tsipras v prejave zopakoval, že Grécko je obeťou vydierania. Poprel tým špekulácie o tom, že referendum by sa mohlo zrušiť, prípadne konať neskôr.
Stalo sa tak menej ako 24 hodín po tom, čo Tsipras pripustil, že za istých podmienok pristúpi na dohodu s veriteľmi.„Voľba ‚nie‘ je rozhodným krokom, ktorý povedie k lepšej dohode, ktorej uzatvorenie je naším cieľom hneď po nedeľných výsledkoch,“ povedal Tsipras.
Zároveň odmietol varovania, že referendum je v podstate hlasovaním o zotrvaní Grécka v eurozóne.
V liste adresovanom Medzinárodnému menovému fondu, Európskej centrálnej banke a Európskej komisii Tsipras tvrdil, že prijme takmer všetky požiadavky, ktorými veritelia podmieňujú ďalšiu finančnú pomoc.
Podľa dokumentu by si však grécke ostrovy mali ponechať zvýhodnenú sadzbu dane z pridanej hodnoty. Tsipras tiež navrhuje, aby postupné predlžovanie veku odchodu do dôchodku nezačalo hneď, ale až v októbri. Pomalším tempom by sa mali rušiť aj solidárne príplatky pre chudobnejších dôchodcov.
Európa chce Grécku pomôcť, nie však proti jeho vôli
O Grécku aj v stredu, už drukýkrát v priebehu dvoch dní, mimoriadne rokovala Eurogroup (združenie ministrov financií eurozóny).
„Európa chce Grécku pomôcť, nie však proti jeho vôli,“ povedal predseda Európskej rady Donald Tusk. Kritikou však nešetrí Nemecko. „Táto vláda od nástupu do úradu neurobila nič,“ povedal nemecký minister financií Wolfgang Schäuble. „Naozaj nemôžete od nás očakávať, že s nimi budeme hovoriť v situácii, ako je táto,“ doplnil.
Slovenský minister financií Peter Kažimír uviedol, že až do konania gréckeho referenda už nebudú žiadne rozhovory euroskupiny, ktoré by súviseli s Gréckom. Ďalšie rokovania pred referendom v stredu vylúčila aj nemecká kancelárka Angela Merkelová.
#Eurogroup united in decision to wait for the outcome of the #Greece referendum before any further talks— Peter Kažimír (@KazimirPeter) 1. Červenec 2015
Francúzsky minister financií Michel Sapin ešte pár hodín pred telekonferenciou ministrov financií krajín eurozóny tvrdil, že jeho krajina sa bude snažiť o dosiahnutie dohody s Gréckom pred nedeľňajším referendom. „Naším cieľom je dosiahnuť dohodu pred referendom, ak je to možné. Naším cieľom je počkať do poslednej minúty, či je možné uzavrieť dohodu, ktorá vydláždi cestu k návratu stability v Grécku a upokojí Európu a svet,“ povedal Sapin pre rádio RTL.
Podľa Sapina najtvrdší nie sú Nemci, ale malé krajiny, ktoré v posledných rokoch podstúpili bolestivé reformy. Hovoria, aby od ich ľudí opäť nežiadali pomoc, keďže ich životný štandard je nižší ako v Grécku. Pripomenul, že hlasovanie v referende proti požiadavkám veriteľov by mohlo spôsobiť odchod Grécka z eurozóny. Zároveň dodal: „Aj keď vyhrá „nie“, úlohou Francúzska bude urobiť všetko pre udržanie Grécka v eurozóne.“
Grécke kroky očami Kažimíra: Tsipras hľadá nepriateľský akt
Grécko chce nový dvojročný záchranný program a odpis dlhov
Londýnčan chce zachrániť Grécko, založil online zbierku
Je to 50 na 50, hovorí o Grexite agentúra S&P
Agentúra Fitch Grécku neverí, zhoršila mu rating
Video: Gréci protestovali v Aténach, zapálili vlajku Únie
Gréci nezaplatili splátku dlhu
Grécko v utorok do polnoci v termíne splatnosti neuhradilo Medzinárodnému menovému fondu splátku dlhu takmer 1,6 miliardy eur. Rovnako o polnoci skončila aj platnosť medzinárodného úverového programu pre Grécko, ktoré v utorok popoludní doslova v poslednej chvíli poslalo veriteľom nový návrh na vyriešenie krízy.
Atény predložili tri požiadavky: chcú predĺženie súčasného záchranného programu, nový dvojročný úver a reštrukturalizáciu doterajšieho dlhu. chcú predĺženie súčasného záchranného programu, nový dvojročný úver a reštrukturalizáciu doterajšieho dlhu.
List, ktorý v utorok grécky minister financií Janis Varufakis poslal predsedovi Euroskupiny, mal len jednu stranu. Píše v ňom, že Grécko „sa zaväzuje uhradiť svoj externý dlh, ale spôsobom, ktorý zabezpečí životaschopnosť gréckej ekonomiky, jej rast a sociálnu súdržnosť“.
Ale v liste sa ani slovom nezmieňuje o opatreniach, ktorými Európska komisia, Európska centrálna banka a MMF, teda inštitúcie zastupujúce veriteľov, podmienili uvoľnenie zmrazených financií zo záchranného programu pre Grécko.
Na dohode o novom záchrannom programe pre Grécko by sa Atény s veriteľmi mohli dohodnúť včas na to, aby krajina uhradila záväzky splatné 20. júla.
Vtedy budú splatné cenné papiere v hodnote 3,5 miliardy eur, ktoré má v držbe Európska centrálna banka. V stredu to uviedol nemenovaný predstaviteľ eurozóny. Na otázku, či je možná dohoda v takom časovom rámci, predstaviteľ povedal, že „teoreticky je to uskutočniteľné“. Iný európsky predstaviteľ dodal, že dohoda je možná do dvoch týždňov.
Nemecký minister financií Schäuble však uviedol, že nie je jasné, či bude možné dosiahnuť dohodu o novom záchrannom programe pre Grécko pred 20. júlom. „Nechcel by som okolo toho vyslovovať žiadne prognózy,“ povedal Schäuble. „Sme otvorení všetkému,“ doplnil. Podľa neho je v súčasnosti situácia úplne iná. „Musíme, ak je to nevyhnutné, vypracovať úplne nový program, ktorý bude mať úplne odlišné podmienky. Existuje ochota urobiť to,“ povedal minister.
Vyše polovica Grékov odmieta program veriteľov, ukázal prieskum
Úsporný program, ktorým veritelia podmieňujú vyplatenie zadržiavanej finančnej pomoci, odmieta 54 percent gréckych voličov, za jeho prijatie sa vyslovilo iba 33 percent. Vyplýva to z aktuálneho prieskumu, ktorý zverejnil grécky denník Efimerida ton Syntakton. Podrobnejší výklad výsledkov prieskumu však naznačuje, že odstup medzi táborom odporcov a stúpencov dohody s veriteľmi sa zmierňuje.
Medzi respondentmi, ktorí sa do prieskumu zapojili pred nedeľňajším rozhodnutím gréckej vlády o zatvorení bánk, bolo proti dohode 57 percent ľudí a za jej prijatie sa vyslovilo iba 30 percent. V prípade respondentov oslovených po zatvorení bánk však podiel odporcov dohody klesol na 46 percent, podiel jej stúpencov vzrástol na 37 percent.
