BERLÍN 18. júna (WEBNOVINY) – Grécky premiér Alexis Tsipras v komentári pre štvrtkové vydanie nemeckého denníka Der Tagesspiegel opäť dôrazne odmietol požiadavku veriteľov na znižovanie dôchodkov. Tvrdenia, že nemeckí daňoví poplatníci platia Grékom mzdy a dôchodky, označil za „mýtus“ a dodal, že Gréci, napriek všeobecne rozšírenému názoru, pracujú dlhšie ako Nemci.
„Nekompromisná požiadavka na škrty (v dôchodkoch) v krajine s 25-percentnou mierou nezamestnanosti, kde je polovica mladých ľudí nezamestnaná, povedie iba k ďalšiemu zhoršeniu už beztak dramatickej sociálnej situácie,“ napísal Tsipras. Ako ďalej uviedol, dôchodky sú jediným zdrojom príjmov pre nespočetné grécke domácnosti.
Grécko medzi rokmi 2010 a 2014 znížilo sociálne výdavky vrátane dôchodkov o 50 percent, čo znamená, že ďalšie škrty v tejto citlivej oblasti sú nemožné, zdôraznil grécky premiér.
ECB neposkytne pomoc, ak rozhovory zlyhajú
Európska centrálna banka (ECB) nebude môcť Grécku poskytovať finančnú pomoc, ak rozhovory Atén s veriteľmi definitívne zlyhajú. V stredu to vyhlásil šéf nemeckej centrálnej banky Jens Weidmann. Grécku dochádzajú peniaze a ECB umožňuje financovanie krajiny prostredníctvom programu núdzových úverových liniek (ELA). V rozhovore pre štvrtkové vydanie denníka La Stampa Weidmann povedal, že ak rokovania zlyhajú, nie je úlohou ECB držať Grécko nad vodou.
„Úlohou ECB nie je financovať štáty, v skutočnosti je to zakázané,“ povedal Weidmann. „Ak rokovania zlyhajú na politickej úrovni, ECB bude musieť vyvodiť nevyhnutné závery. Je na politikoch, vládach a parlamentoch, aby rozhodli o tom, či financovať Grécko,“ dodal.
Napätie v Syrize rastie, Tsipras zrejme požiada o dôveru
Grécko dlhuje veriteľom stovky miliárd, najviac Nemecku
Junckerovi došla trpezlivosť, Tsipras svojim ľuďom klame
Grécky minister financií nechce odhaliť nové návrhy reforiem
Ak Grécko nezíska ďalšiu pomoc, hrozí mu bankrot
Weidmann špeciálne o ELA nehovoril. ECB v stredu zvýšila pomoc pre Grécko prostredníctvom ELA o 1,1 miliardy eur. Strop sa tak dostal na 84,1 miliardy eur. Grécko musí 30. júna splatiť 1,6 miliardy. eur Medzinárodnému menovému fondu. Krajina však čelí možnosti bankrotu v prípade, že nezíska ďalšiu pomoc.
„Zodpovednosť v súvislosti so zotrvaním v eurozóne je úplne na strane gréckej vlády,“ povedal Weidmann s tým, že ak krajina nesplní svoje záväzky, dôsledky budú ťažko kontrolovateľné. Zároveň poznamenal, že prežitie eurozóny nezávisí od vývoja v Grécku. Weidmann však pripustil, že odchod Grécka by znamenal určitú nákazu a „modifikoval by charakter menovej únie“.
O dlhovej kríze Grécka rokujú vo štvrtok ministri
Grécko sa v roku 2010 ocitlo na pokraji štátneho bankrotu a krajina musela požiadať o finančnú pomoc. Od EÚ a MMF Atény získali dva úverové programy v celkovom objeme zhruba 240 miliárd eur. Poslednú splátku 7,2 miliardy eur z existujúceho programu veritelia odmietajú uvoľniť až do zhodnotenia reformných plánov novej vlády.
Rozhovory viaznu na nezhodách medzi Gréckom a veriteľmi týkajúcich sa rozpočtových cieľov, dôchodkov a reforiem na trhu práce. O gréckej dlhovej kríze rokujú vo štvrtok ministri financií členských štátov eurozóny.
