HAAG 24. augusta (WEBNOVINY) – Bývalého vodcu chorvátskych Srbov Gorana Hadžiča, ktorého Srbsko vydalo haagskemu tribunálu pre vojnové zločiny, v stredu opäť predviedli pred sudcu, aby sa mohol vyjadriť k svojim obvineniam.
Na otázku, či sa cíti byť vinný z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, ktoré mal spáchať počas vojny v Chorvátsku v prvej polovici 90. rokov, odpovedal záporne.
Hadžič tak na svojom druhom pojednávaní pred tribunálom splnil ďalšiu podmienku pre otvorenie samotného procesu. Pri prvom predvedení sa k svojej vine či nevine odmietol vyjadriť.
Päťdesiatdvaročný Hadžič je posledným zo 161 vysoko postavených osôb, na ktorých vydal zatykač Medzinárodný trestný tribunál OSN pre bývalú Juhosláviu (ICTY). V čase, keď pôsobil ako prezident samozvanej Republiky Srbská Krajina, zabili vojská pod jeho velením 250 Chorvátov a ďalších príslušníkov nesrbských menšín.
Všetkých ešte predtým násilne odviezli z nemocnice vo Vukovare po tom, ako mesto v novembri 1991 dobyli Srbi po trojmesačnom obliehaní. Dobývanie Vukovaru počas chorvátskej vojny patrí k najkrvavejším momentom konfliktu v Juhoslávii.
.
Zoznam najprominentnejších osôb, ktoré predstúpili pred ICTY
Goran Hadžič
Pripisujú mu okrem iného aj nepriamu zodpovednosť za obliehanie Vukovaru, ktoré sa do dejín juhoslovanskej vojny zapísalo ako jedna z najkrvavejších kapitol. V roku 1991 z tamojšej nemocnice Srbi odviedli viac ako 250 príslušníkov iných juhoslovanských menšín – predovšetkým Chorvátov – a 250 z nich zmasakrovali. Hadžiča zatkli len necelé dva mesiace po nájdení bosnianskosrbského generála Ratka Mladiča. Jeho dolapenie bolo pritom kľúčovou podmienkou pre pokrok Srbska v rokovaniach o vstupe do Európskej únie.
Slobodan Miloševič
Bývalého juhoslovanského prezidenta zatkli v apríli 2001. Obvinili ho najmenej zo 60 prípadov genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov za úlohu vo vojne v Chorvátsku (1991-1995), Bosne (1992-1995) a Kosove (1998-1999). Miloševič zomrel prirodzenou smrťou vo veku 64 rokov 11. marca 2006 v záchytnom centre v Haagu po štyri roky trvajúcom procese, ktorý bol pre jeho zlý zdravotný stav často prerušovaný.
Biljana Plavšičová
Nahradila Karadžiča v kresle bosnianskosrbského prezidenta. Išlo o jedinú ženu, ktorú ICTY obvinil. Politička sa k obvineniam z politického prenasledovania priznala, za čo ju v roku 2003 odsúdili. V roku 2009 ju po 8 rokoch pustili na slobodu po tom, ako si odpykala dve tretiny z 11-ročného trestu. Plavšičová sa v roku 2001 dobrovolne vydala spravodlivosti, spolupracovala s ICTY a priznala podiel na plánování etnických čistiek v Bosne v rokoch 1992 až 1995. Ako hlavného strojcu zločinov označila niekdajšieho juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča.
Ratko Mladič
Bývalého bosnianskosrbského vojenského veliteľa nazývaného „mäsiar Balkánu“ zatkli v severovýchodnom Srbsku 26. marca po 16 rokoch na úteku. Šesťdesiatdeväťročný Mladič čelí pred ICTY obvineniam z genocídy a vojnových zločinov, ktorých sa mal dopustiť riadením masakry v Srebrenici ako aj pri obliehaní Sarajeva počas bosnianskej vojny v rokoch 1992 až 1995.
Radovan Karadžič
Bývalého politického lídra bosnianskych Srbov zatkli v júli 2008 po 13 rokoch na úteku. Karadžič je považovaný za „architekta“ masakry vo vojne v Bosne. Obvinili ho z genocídy, vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti v procese, ktorý sa začal 26. októbra 2009. Odsúdili ho tiež za úlohu počas masakry v Srebrenici a na obliehaní Sarajeva.
Ante Gotovina
Bývalý chorvátsky generál, ktorého v Chorvátsku považujú za hrdinu za úlohu, ktorú zohral v chorvátskej vojne za nezávislosť v rokoch 1991-1995. V apríli 2010 ho odsúdili na 24 rokov väzenia za zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny spáchané v auguste 1995. Gotovina požiadal o odvolací súd. Gotovina riadil operáciu Búrka, počas ktorej chorvátske sily prevzali pred koncom vojny kontrolu nad Republikou Srbskou Krajinou.
Zdravko Tolimir
Bývalého srbského generála zatkli v máji 2007 v Bosne-Hercegovine. Súd s ním pred ICTY sa začal 26. februára 2010. Tolimir bol členom vysokého velenia bosnianskosrbskej armády. Zodpovedá sa za genocídu, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny. Podľa obvinení Tolimir vedel o plánovaných čistkách v enklávach Srebrenica a Zepa, pričom sa na nich dobrovoľne zúčastnil.
Momčilo Perišič
Bývalý srbský generál a veliteľ generálneho štábu juhoslovanskej armády. Je obvinený zo zapojenia sa do ostreľovania Sarajeva a strieľania do civilistov v Sarajeve a Záhrebe. Zodpovedá sa aj z účasti na masakre v Srebrenici. Začiatkom roka prokurátori žiadali pre neho doživotný trest.