WASHINGTON 3. marca (WEBNOVINY)-
Ruský premiér Dmitrij Medvedev v nedeľu vyhlásil, že súčasní ukrajinskí lídri sa „chopili moci ilegálne a výsledkom bude nová krvavá revolúcia„.
Medvedev na svojom konte na internetovej sociálnej sieti Facebook taktiež napísal, že parlamentnom zosadený prezident Viktor Janukovyč, ktorý pred týždňom ušiel do Ruska, „stratil autoritu„, no je stále prezidentom, keďže bol podľa neho odvolaný protizákonne.
Medvedev zároveň zdôraznil, že Moskva potrebuje „silnú a stabilnú Ukrajinu ako predvídateľného a ekonomicky napredujúceho partnera„.
Ako napísal, „Ukrajina pre nás nie je skupina ľudí, ktorí rozlievali krv na majdane, a prostredníctvom porušenia ústavy a ďalších zákonov sa chopili moci„.
Sedem najvyspelejších krajín sveta odsúdila nasadenie ruskej armády na Ukrajine. Spojené štáty a ďalších šesť krajín skupiny G8 preto v nedeľu oznámili, že zastavili prípravy na summit, ktorý sa mal konať v lete v Rusku.
Vyhlásenie Bieleho domu v mene takzvanej G7 (Británia, Francúzsko, Japonsko, Kanada, Nemecko, Taliansko, USA) ako dôvod uvádza „jasné narušenie zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny“ zo strany Ruska, ktoré týmto spôsobom ide proti „zásadám a hodnotám“ zoskupenia. K odsudzujúcemu stanovisku sa pripojili aj predsedovia Európskej rady a Európskej komisie.
Summit v Rusku, ktoré je od 90. rokov ôsmym členom neformálneho bloku, sa mal konať v júli v meste Soči.
Ministri odsúdili ruskú agresiu
Ministri zahraničia členských krajín Európskej únie vydali v pondelok vyhlásenie, v ktorom ostro odsudzujú „jasné narušenie ukrajinskej suverenity a teritoriálnej integrity agresívnym konaním ruských ozbrojených síl“. Stalo sa tak po mimoriadnom zasadnutí šéfov diplomacií v Bruseli.
Ministri zároveň Rusko vyzvali k okamžitému stiahnutiu vojakov do miest „ich stáleho nasadenia“ a pohrozili cielenými sankciami proti Moskve.
—-> TU.
Stály predseda Európskej rady Herman Van Rompuy v tejto súvislosti na Twitteri oznámil, že vo štvrtok sa uskutoční v Bruseli mimoriadny summit prezidentov a premiérov EÚ s cieľom pomôcť uvoľniť eskalujúcu situáciu na Ukrajine.
Šéfka európskej diplomacie Catherine Ashtonová sa ešte v utorok v Madride v tejto veci stretne s ruským ministrom zahraničia Sergejom Lavrovom, oznámil jej hovorca Michael Mann.
Janukovyč má na krku ďalšie trestné stíhanie
Ukrajinská generálna prokuratúra v pondelok potvrdila začatie ďalšieho trestného stíhania voči parlamentom zosadenému prezidentovi Viktorovi Janukovyčovi. Tentokrát ide o podozrenie z pokusu o porušenie ústavy. Konať v tejto veci začali po Janukovyčovej piatkovej tlačovej konferencii v ruskom meste Rostov na Done.
Podľa medializovaných vyjadrení prokuratúry v Kyjeve sa Janukovyč pokúsil o „zvrhnutie ústavného poriadku na Ukrajine“.
Presne pred týždňom na proruského lídra vydali medzinárodný zatykač pre obvinenie z hromadnej vraždy desiatok účastníkov februárových protivládnych demonštrácii v Kyjeve, píše portál ruskej tlačovej agentúry RIA Novosti.
Ukrajinské ministerstvo zdravotníctva v súvislosti s vlnou protivládnych nepokojov v Kyjeve zaznamenalo už 95 obetí na životoch. O zvýšení potvrdeného počtu rezort informoval v pondelňajšej tlačovej správe, ktorú prevzal spravodajský portál Kyiv Post. Protivládne protesty v ukrajinskej metropole sa začali ešte v novembri, keď vláda proruského prezidenta Viktora Janukovyča odmietla podpísať asociačnú dohodu s EÚ.
Násilie sa vystupňovalo vo februári, čo nakoniec viedlo k uzavretiu dohody medzi Janukovyčom a opozíciou sprostredkovanej EÚ a jeho následnému odvolaniu parlamentom. Podľa ministerstva sa v kyjevských nemocniciach nachádzalo ešte v pondelok 245 zranených, správa však obsahuje taktiež údaje z 18. februára, keď v rámci nepokojov zdravotnícku pomoc vyhľadalo 984 ľudí, z ktorých 646 museli hospitalizovať.
Niektoré médiá v nasledujúcich dňoch s odvolaním sa na opozičné zdroje uviedli, že násilie v Kyjeve si mohlo vyžiadať až takmer 130 mŕtvych.
Po zosadení Janukovyča a vymenovaní novej prechodnej vlády sa kríza presúva z Kyjeva na Krym, kde takýto krok vyvolal vzburu medzi obyvateľmi ruskej národnosti. Doterajšie násilie v oblasti však nemalo podobne tragické následky ako v Kyjeve. Rusko na situáciu zareagovalo nasadením vlastného vojska, čo pobúrilo vedenie v Kyjeve ako aj predstaviteľov zahraničných mocností a organizácií.
Merkelovej linka vrela, volala s Obamom aj s Putinom
Nemecká kancelárka Angela Merkelová v noci z nedele na pondelok telefonovala s prezidentom USA Barackom Obamom o „neprijateľnej intervencii“ Ruska na ukrajinskom Kryme, ktorá podľa oboch štátnikov predstavuje „porušenie medzinárodného práva„. Informovala o tom kancelária šéfky nemeckej vlády, ktorá sa predtým telefonicky spojila taktiež s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Merkelová a Obama považujú za „obzvlášť dôležité, aby medzinárodné spoločenstvo preukázalo jednotu tvárou v tvár tejto krivde„. Vyjadrili zároveň potrebu nadviazať politický dialóg, a to pomocou vytvorenia kontaktnej skupiny, ktorú by mohla viesť Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
Putin v nedeľňajšom rozhovore s Merkelovou údajne s vytvorením takejto skupiny súhlasil. Podľa vyhlásenia Merkelovej kancelárie bolo predmetom rozhovoru s Obamom aj hľadanie možností, ako „je možné Ukrajine pomôcť pri riešení finančných problémov a humanitárnej situácie„.
Kerry príde Ukrajincov podporiť do Kyjeva
Washington predtým pohrozil Moskve ekonomickými sankciami, podľa vyjadrenia jedného z predstaviteľov sa však zatiaľ vážnejšie nezaoberá možnosťou zaangažovať sa do sporu vojensky. Administratíva prezidenta Baracka Obamu chce namiesto toho využiť diplomatickú a ekonomickú stratégiu, ktorá by zvrátila prevzatie kontroly nad Krymom ruskými silami a odradila Moskvu od ich vyslania hlbšie na územie Ukrajiny.
„Domnievam sa, že sa v tejto chvíli zameriavame na politické, diplomatické a ekonomické možnosti,“ povedal novinárom nemenovaný vysokopostavený predstaviteľ vo Washingtone. „Pravdupovediac, našim cieľom je podporiť územnú celistvosť a zvrchovanosť Ukrajiny, nie vyvolať vojenskú eskaláciu… Nemyslím si, že by sme sa v tejto chvíli zameriavali na predstavu akejsi americkej vojenskej intervencie.“ Samotný Kerry predtým označil nasadenie ruských vojsk na Ukrajine za „neuveriteľný akt agresie“ a varoval, že pre Američanov „sú v hre všetky možnosti„, čo v diplomatickom jazyku znamená možnosť vojenského zásahu.
Ashtonová pre krízu na Ukrajine zvolala ministrov zahraničia
O situácii na Ukrajine budú v pondelok v Bruseli mimoriadne rokovať ministri zahraničných vecí členských štátov Európskej únie. Schôdzku cez víkend zvolala vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničnú politiku Catherine Ashtonová po tom, ako Rusko začalo obsadzovať strategické pozície na ukrajinskom Kryme.
Ashtonová tento krok odsúdila a označila ho za „porušenie medzinárodného práva“. Po schôdzke v Bruseli má Ashtonová na pláne aj stretnutie s ruským ministrom zahraničia Sergejom Lavrovom, s ktorým by mala rokovať v stredu.
Ukrajina obvinila Rusko z vyhlásenia vojny
Nový ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk v nedeľu obvinil Rusko z vyhlásenia vojny jeho krajine.
Reagoval tým na presuny ruských vojakov v Krymskej autonómnej republike. „Toto je v skutočnosti vyhlásenie vojny mojej krajine,“ uviedol na mimoriadnej tlačovej konferencii v Kyjeve. „Vyzývame ruského prezidenta Vladimira Putina, aby stiahol vojská z tejto krajiny a ctil si bilaterálne dohody.“
Postup Ruska odsúdili prakticky všetky západné krajiny a na dialóg obe strany vyzval aj pápež František.