Dostatočne ambiciózna implementácia môže podľa Asociácie poskytovateľov energetických služieb zásadne ovplyvniť obnovu verejných budov, stavebný sektor, a tým aj národné hospodárstvo.
Podľa združenia Budovy pre budúcnosť je až 75 % verejných budov energeticky neefektívnych a existujúce zdroje boli vyčerpané, pričom neuspokojené zostali žiadosti vo výške približne 770 miliónov eur.
Spomedzi všetkých členských krajín Európskej únie je najväčší potenciál úspor zemného plynu v Luxembursku, Holandsku, Rumunsku, Bulharsku a na Slovensku.
Podľa výzvy je potrebný jasný plán, ako zabezpečiť energetické komodity nielen na budúcu vykurovaciu sezónu, ale aj ako sa postupne zbaviť závislosti na fosílnych palivách z Ruska.
Ak by obnova budov generovala zníženie konečnej energetickej spotreby ako v rokoch 2005 až 2020, v roku 2035 by spotreba plynných palív dodatočne klesla o 26 percent a tepla o 54 % oproti roku 2020.
Upozorňuje na to platforma Budovy pre budúcnosť (BPB) v súvislosti s návrhom zmeny vyhlášky ministerstva dopravy k zákonu o energetickej hospodárnosti budov.
Platforma to považuje za nedostatočne odôvodnené, manipulatívne a v rozpore s plánovanými ambíciami v oblasti dosahovania klimatických cieľov a zvyšovania energetickej efektívnosti budov.