Koniec septembra priniesol do Bratislavy top trendy a množstvo noviniek finančného sveta! Dôvodom bol Finweek – trojdňová konferencia, ktorá sem pritiahla takmer 60 expertov z viac ako 10 krajín sveta. Tí počas troch dní nabitých informáciami diskutovali o výzvach, ktoré nás dnes a v najbližších rokoch čakajú. Diskusie a side eventy, ktorých sa zúčastnilo takmer 350 ľudí, sa tak nevyhli silne vzrastajúcemu svetu insurtech, inštitucionálnej adopcii krypta, plánovanej regulácii MiCA či praniu špinavých peňazí.
Druhý deň konferencie priniesol až 5 diskusných panelov a prvý sa venoval téme Challenges of the Banking & Fintech sector. Jeho regulačné prostredie vníma Sam Boboev, StormPay, ako veľkú výzvu, pretože ešte stále nie je hybnou silou inovácií, ktoré na trhu máme. Dôvodom sú podľa Subhobrotoa Chakrobortyho, The Digital Fellow, najmä ľudia s nedostatočnými vedomosťami na vedúcich pozíciách. Tí totiž nevedia držať krok so zákazníkmi, ktorí sa rýchlejšie adaptovali na dnešnú dobu: „Covid zrýchlil digitálnu transformáciu obyvateľov a nezmenilo sa to ani po covide. Ľudia stále využívajú digitálne produkty.” Potenciál v tom vidí aj Piotr Pietrzak, BLIK, ktorý sa snaží zameriavať najmä na nárast investícií a potenciál inovatívnych nápadov, ktoré formujú náš CEE región. „V Londýne založíte firmu v priebehu 5 minút a stačí vám na to smartfón. Ak chceme podnietiť rozvoj inovácií, musia regulátori a vláda vytvoriť prostredie vhodné pre vznik startupov aj u nás,” vysvetľuje Beer. Na to však podľa Martina Horvátha, 365.bank, potrebujeme výborný e-government, jasnú inovačnú víziu nášho smerovania a aktuálnych potrieb CEE, a podľa Boboeva aj lepšie vzdelávať všetkých zainvolvovaných, t. j. zákazníkov, spoločnosti a regulátorov. Podľa Pietrzaka to platí aj o open bankingu, ktorého potenciál zostáva nevyužitý. Riešením môžu byť podľa Tomáša Pristáča, CRIF – Slovak Credit Bureau, aj kvalitné dáta a API, ktoré v EÚ máme, a ktoré banky môžu používať. Podľa Horvátha však potrebujeme, aby banky do open bankingu vpustili aj tretiu stranu, napr. fintechy, ktoré môžu byť zdrojom inovácií a lepších produktov pre používateľov. Zaujímavé pritom je, že v oblasti identity a identifikácie cez ID považujeme za omnoho dôveryhodnejšie banky než štát. „V Poľsku sa identifikácia cez štátny web absolútne neujala. Keď však prišla možnosť identifikácie cez banku, bol to začiatok úspechu,” hovorí Pietrzak. Beer tvrdí, že to potvrdzujú aj výskumy s cieľom zistiť, kde by ľudia chceli skladovať svoje dáta. „V budúcnosti bude väčšina procesov automatizovaná a PZP poistenie si napr. zaplatí vaše auto. Ušetrí to čas, musí to však ísť ruka v ruke s vysokou dôverou vo finančné inštitúcie,” vysvetľuje Beer.
Druhou diskusiou bolo Security in Finance. Juraj Forgács, Fumbi, počas nej poznamenal, že realizácia AML je veľmi zložitá, ak banky a crypto spoločnosti nespolupracujú. „Dôležitá je okrem toho aj edukácia spoločností, pretože máloktorá vie, ktoré povinnosti z oblasti ochrany financií sa na ne vzťahujú,” vysvetľuje Lukáš Bonko, AML expert. Forgács, ktorý ako jedno z riešení pre zníženie chybovosti vidí aj regtech, pritom navrhuje edukovať spoločnosti aj v rámci AML sandboxu, vďaka čomu budú mať priestor učiť sa aj na svojich chybách. Forgács, Mária Potančoková, Experienced AML professional, a aj Bonko sa zhodujú v tom, že nie všetko je o reguláciách. Nepotrebujeme ich viac, ale menej a kvalitnejšie. V rámci EÚ by mali platiť jednoduchšie predpisy – najmä pre startupy, a na hraniciach, naopak, tvrdšie kontroly. „Bohužiaľ, výhľad do budúcnosti komplikuje AML 6, ktorý predstavuje ešte striktnejšiu reguláciu ako tie predošlé. Verím, že EÚ jeho prijatie ešte prehodnotí,” hovorí Bonko, podľa ktorého je AML dobrá vec, no aj bez nej máme v rámci efektívnosti čo vylepšovať. Príkladom je podľa Forgácsa aj otvorenie bežného účtu v banke, ktoré je na Slovensku extrémne náročné a v krajinách V4 je ešte náročnejšie, preto si účet musíte otvoriť v Litve, UK alebo v Nemecku. „Dôležité je preto prepojiť banky, spoločnosti a AML tak, aby bol celý proces jednoduchší,” konštatuje Lukáš Steiniger, STEINIGER | law firm.
Tretia diskusia sa venovala téme Transformation of international payments. Jednou z jej výziev je podľa Branislava Beera, Visa, aj to, ako zjednodušit a zrýchliť cezhraničné platby. Jana Malečková, Everifin, vidí najväčší potenciál v rámci EÚ práve v PSD2, podľa ktorej sú banky povinné zdieľať dáta svojich zákazníkov s 3. stranami – tými, ktoré majú licencie. „Musíme si uvedomiť, že EÚ má veľký problém, nakoľko až 80 % retailových platieb kontrolujú len 2 zahraničné firmy – Visa a MasterCard, nehovoriac o vysokých transakčných poplatkoch pre obchodníkov. Európske práva na toto nestačia a práve s tým by mohla PSD2 pomôcť,” hovorí Malečková. O ďalších problémoch hovorí aj Adam Šoukal, Roger: „Pre EÚ fintech je mimoriadne komplikované ísť do zahraničia a zmena je naozaj nutná. Prevod medzi ČR a HU trvá 5 dní, založiť účet v HU sa nám nepodarilo ani po 9 mesiacoch. Podobné to bolo aj Chorvátsku. Problém je najmä v tom, že banky začlenené v SEPA si navzájom nedôverujú.” Okrem PSD2 vidí Michał Szymański, BLIK aj iné riešenie – CBDC, ktoré môže vyriešiť poplatky za platby, no zatiaľ je ešte veľmi ďaleko od realizácie. Beer vidí veľké znevýhodnenie fintech spoločností v tom, že majú problém začať podnikať v inej krajine. A toto sa musí zmeniť. Szymański tvrdí, že veľký záujem o zmenu má aj ECB, preto bude Európska komisia aj naďalej podporovať okamžité platby s možnosťou ich využitia aj vo viacerých oblastiach. Dovtedy však podľa Malečkovej potrebujeme vylepšiť úroveň dát, pretože tie, ktoré banky aktuálne posielajú, nie sú kvalitné.
Diskusia – Insurtech – sa venovala sektoru, ktorý podľa Rastislava Sojku, EUROLIVE plus, zažíva celosvetový boom. Objem jeho trhu tento rok dosiahol 3,7 mld $ a očakávaný objem pre rok 2030 je až 140 mld $. Ako však uviedol Gabriel Jaščur, SWELL Financial Group, slovenský trh je malý, čo je podľa Martina Haladu, Union poisťovňa, a.s., do veľkej miery spôsobené nedostatkom insurtech startupov: „V rozvinutejších krajinách je insurtech omnoho väčší. Platí teda, že ak chce firma na Slovensku preraziť, musí byť pripravená expandovať do ďalších krajín.” Jaroslav Mikulič, itgo!, vidí aj problém plynúci zo skostnatených systémov väčšiny poisťovní. Nefunguje vzájomné zdieľanie informácií medzi poisťovňami, a práve tu vidí Halada priestor pre zlepšenie. Dôkazom je aj fakt, o ktorom hovoril Jaščur, že vo vyspelých krajinách za posledný rok stúpla ochota zdieľať svoje osobné údaje o 19 % výmenou za lacnejšiu službu, samozrejme s podmienkou toho, že klient chce vedieť, čo sa bude s jeho údajmi diať. Halada preto ako jedno z riešení navrhuje hodnotenie poistenia podľa kritérií, ako to funguje napr. v Holandsku, a Mikulič odporúča integrovať do aktuálnych systémov aj najnovšiu technológiu ako napr. blockchain.
Posledná diskusia 2. dňa – The institutional adoption of cryptocurrencies – sa venovala kryptosvetu, v rámci ktorého rečníci očakávajú vysokú mieru inštitucionálnej adopcie. Tá je podľa Richarda Fetyka, altFINS, už v procese, pričom neustály progres adopcie vidíme aj vo viacerých sektoroch, a to sme podľa Petra Krisa, Mangata Finance, stále len na začiatku. Aby však inštitucionálna adopcia naďalej pokračovala, potrebujeme podľa Rastislava Vasilišina, Virtuse Exchange, aj fungujúcu finančnú infraštruktúru s tromi hlavnými piliermi – pridať sa musia aj účtovnícke spoločnosti ako KPMG, správcovia krypto aktív musia pracovať na svojom rozvoji a nevyhnutná bude aj správna regulácia. Podľa Georga Brameshubera, Blockchain for Europe, s tým môže pomôcť práve MiCa, ktorá prinesie aj potrebné zákony, a Jakub Jedlinský, Altlift, verí, že nápomocná by bola aj všeobecná akceptácia krypto aktív. Ďalšej adopcii krypta môže však podľa Davida Stancela, Fumbi, a Fetyka uškodiť zle nastavená regulácia. „Som zvedavý, čo prinesie pripravovaná MiCA,” hovorí Stancel. Ďalšou z hrozieb je podľa Fetyka aj bezpečnosť v DeFi sektore a zlý „use experience”, ktorý ponúka priestor pre zlepšenie. Jedlinský hovorí aj o kolísavej hodnote krypta, pričom spomínaná regulácia podľa neho prinesie skôr benefity než problémy. Kris pritom vníma ako dobrý krok aj CBDC, nakoľko legitimizuje blockchain technológiu, Jedlinský má však na vec iný názor: „Bohužiaľ, krajiny, ktoré plánujú zaviesť CBDC, ako napr. Čína, Nigéria či Ekvádor, majú voči kryptu dosť nepriateľský postoj a budú sa snažiť vytlačiť ho z trhu. Ja preto CBDC nevnímam ako dobrý nápad.” „Správne by bolo, ak by vlády umožnili súboj medzi štátnymi CBDC a súkromnými krypto aktívami s tým, že si klient sám vyberie, čo je preňho vhodnejšie. Takýto konkurenčný boj by okrem toho mohol byť zdrojom aj viacerých inovácií,” hovorí Fetyko a podľa Krisa ako ďalšiu z výziev spomín aj svetovú, politicky neutrálnu finančnú infraštruktúru.
Okrem výstupu z 2. dňa konferencie Finweek Bratislava 2022 už organizátori spracovali aj jej 1. deň. S jeho obsahom sa môžete oboznámiť v dvoch samostatných tlačových správach – prvá sa venovala výzvam digitálneho eura, CBDC v kontexte krajín V4 a regulácii MiCA, a druhá vzniku nového stredoeurópskeho inovačného centra a iniciatíve The Fintech Valley.
Konferenciu Finweek Bratislava 2022 sa organizátorom Tech Events podarilo zorganizovať najmä vďaka podpore viacerých partnerov a podporovateľov:
Hlavný partner: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Národná banka Slovenska, Visa, Binance, Blik, 365.bank
- Podporovatelia: Portu, CRIF – Slovak Credit Bureau, Fumbi
- Technická podpora: Norriv, Slido
- Side event partneri: Zlatá minca, FINAS |Fintech & Insurtech Association of Slovakia
- Venue partner: HUBHUB
- Gallery partner: ASG
- Mediálni partneri: StartitUp, SITA, Nextech, Satosi.sk, Financie v pohode, Bankovnictví, Euroekonom.sk, Start Money Match, O krypte, MediaKlik, Zlatá minca, Pravda
Všetky ďalšie informácie o pripravovanej konferencií nájdete na Techevents.eu a na sociálnych sieťach LinkedIn, Facebook a Instagram.
Všetky doterajšie konferenčné formáty a ich jednotlivé diskusie nájdete spracované v archívoch ako podcasty alebo ako videá na YouTube kanáli organizátora.
Informačný servis