BRATISLAVA 18. júna (WEBNOVINY) – Srbský režisér Emir Kusturica je mnohými obdivovaný a zároveň tiež zatracovaný pre jeho názory na politiku a spoločnosť, ktoré premieta aj do svojich filmov. Zatiaľ posledným dielom zo sekcie jeho dokumentárnych filmov je snímka o bývalom argentínskom futbalistovi Diegovi Maradonovi z roku 2008 s názvom Maradona podľa Kusturicu.
Režisér, ktorý je ostrým odporcom globalizácie vo filme a hollywoodskeho štýlu produkovania snímok pre zisk, na sobotňajšej tlačovej konferencii v Trenčianskych Tepliciach prezradil, že film o Maradonovi chcel robiť primárne pre peniaze. „Celý život bojujem proti tomu, aby som robil filmy, ktoré sú moderné. Ja im neverím. Toho Maradonu som začal robiť, lebo som nemal peniaze,“ povedal Kusturica.
„Celý život bojujem proti tomu, aby som robil filmy, ktoré sú moderné. „Emir Kusturica, režisér
Dôvodom nedostatku financií bola dedina Drvengrad, ktorú Kusturica postavil pri príležitosti nakrúcania filmu Život je zázrak z roku 2004. Odvtedy v nej žije, pôsobí, dokonca tam organizuje vlastný filmový festival, ktorý má byť protipólom hollywoodskej produkcie a dáva šancu mladým filmárom.
https://www.youtube.com/watch?v=yKJUyxuc-24
„Všetko to prichádzalo naozaj ako niečo, čo nemalo ideologický pôvod,“ povedal o dokumente, ktorý mal filmárovi zarobiť peniaze na ďalší rozvoj ním vytvorenej dediny. „Keď však už na filme začnem robiť, tak sa vždy vrátim k tomu subjektívnemu pohľadu na politiku, bojujem za slobodu tak, aby to bolo vidieť,“ vysvetlil. „Ten film o Maradonovi bol taký emotívny, ako aj sám Maradona je,“ uzavrel.
K režírovaniu sa dostal náhodou
Emir Kusturica patrí k najuznávanejším filmovým tvorcom, na Art Film Feste si v piatok na otváracom ceremoniáli prevzal ocenenie Zlatá kamera. Podľa vlastných slov sa však k režírovanou dostal náhodou. „Bola to náhoda ako v dobrom americkom filme. Môžem povedať, dnes je to úspešná kariéra v prvej polovici môjho života,“ povedal rodák zo Sarajeva, ktorý vyštudoval pražskú Filmovú fakultu Akademie múzických umení. „Nebolo to preto, že by to bola najlepšia škola. Do Prahy som odišiel, lebo moja teta bola ženou spravodajcu srbskej tlačovej agentúry,“ vysvetlil Kusturica, ktorý sa následne po rokoch života strávených vo veľkomestách ako je New York či Paríž vrátil do Srbska. „Na Balkáne nie je dobré žiť, ale je to dobrý materiál na umenie,“ uzavrel.
Art Film Fest túto výnimočnú snímku na jeho počesť premietne. V roku 1998 odcestoval do Benátok s Čiernou mačkou, bielym kocúrom a domov sa vrátil so Strieborným levom za réžiu. Emir Kusturica vyučoval na Akadémii scénických umení v Sarajeve a neskôr prijal pozvanie na Kolumbijskú univerzitu v New
