KDH oslávilo 17. februára dvadsať rokov od svojho ustanovujúceho snemu v Nitre. Dvadsať rokov je pekné jubileum. V dvadsiatke človek vyzrieva. Keď sa obzriete za tými dvadsiatimi rokmi, aké je KDH?
Dvadsať rokov je vek zrelosti. Je evidentné, že po dvadsiatich rokoch je KDH skúsenejšie. Verím, že aj zrelšie a stabilné na ceste k cieľom, ktoré sa v mnohom splnili, ale v mnohom zostávajú ako stálice. Hnutie vznikalo zdola. Hlási sa k zápasu o slobodu, demokraciu, právny štát a európsku perspektívu. Mnohé z toho sa za dvadsať rokov naozaj podarilo etablovať, čo je vidno aj na vývoji Slovenska. Krajina potrebuje politické strany a štruktúry, ktoré sú charakterizované presvedčením, hodnotami, programovosťou a nielen skupinovými, alebo osobnými záujmami. Táto silná stránka hnutia bola krajine vždy na osoh. Ja som rád, že svojim návratom domov som sa mohol vrátiť do hnutia, ktoré považujem za súčasť svojho života. Do hnutia, ktoré má svoju originalitu a integritu. Hnutie je autonómnou silou, ale vždy bolo pripravené na spoluprácu s hodnotovo a programovo blízkymi stranami. Vždy bolo pripravené na zápas, ktorého ovocie je potrebné a prospešné. KDH za dvadsať rokov navrhovalo dvakrát predsedu vlády, navrhovalo predsedu parlamentu. Spolupracovalo na takých zásadných zmenách, ako bola priama voľba prezidenta, ako bol návrat Slovenska z izolácie na cestu do stabilnej a demokratickej Európy. Usilovali sme o reálne naplnenie takých princípov ako sú sloboda a subsidiarita – obranou slobody tlače i slobody svedomia, a decentralizáciou štátnej správy na komunálnu a regionálnu úroveň. Slovensko sa stalo súčasťou EÚ a NATO, získalo omnoho silnejšie medzinárodné postavenie a dôveru. To nie je koniec histórie, ukončenie cesty. Skôr ide o dôležitý predpoklad pre ďalší úspešný rozvoj našej domoviny.
Každých dvadsať rokov prináša svoje bolesti. Vedeli by ste pomenovať, čo bolo za tie roky pre hnutie najťažšie?
K zložitejším skúsenostiam patrilo niekoľko skupinových odchodov z hnutia, ktoré potvrdzujú veľmi dôležitú charakteristiku vnútornej slobody. Slobody prísť, aj odísť. V KDH mohlo vyrásť veľa osobností. Na druhej strane hovorí táto história aj o témach, ktoré boli aj celospoločensky citlivé a dôležité. Aj hnutie ich prežívalo svojím spôsobom. Začiatkom 90-tych rokov to bola téma ako usporiadať česko – slovenské vzťahy po štyridsiatich rokoch komunizmu, alebo dvadsiatich rokoch federácie, ktorá nikdy nebola naplnená. Uprednostňovali sme zároveň cestu k samostatnosti Slovenska postupnými krokmi v rámci európskeho integračného procesu. Koncom 90-tych rokov to bol zápas s autokratickým mečiarizmom, ktorého hlavným nositeľom bolo KDH. Organizovalo petíciu za priamu voľbu prezidenta a organizovalo množstvo protestov za slobodu médií, za právny štát. Nakoniec sa podujalo zorganizovať aj odpoveď na nedemokratický volebný zákon vo forme volebnej strany SDK. Obetovali sme tomu aj vlastnú identitu a politický priestor. Tento zložitý vývoj priniesol odchod viacerých protagonistov tohto obdobia na čele s Mikulášom Dzurindom, čo bolo ďalšie oslabenie hnutia. To tretie bolo nedávno, keď sa z parlamentného klubu odobralo niekoľko poslancov a vytvorili v roku 2008 svoju stranu. Som presvedčený, že hnutie nielen ide ďalej, ale aj rastie. Ide dopredu a nahor. Práve preto, že prežíva spoločenské témy vo svojom vnútri, je veľmi dôležitou súčasťou politického života. Mojou osobnou odpoveďou je lojálnosť hnutiu od začiatku s presvedčením, že jedna strana na jeden ľudský život stačí. Vnútorná názorová pluralita spájaná s úsilím o jednotu, to sú dve strany jednej mince. Ak sú obe zodpovedne napĺňané, tak hnutie reprezentuje väčšiu časť spoločnosti, väčšiu silu, väčšiu akcieschopnosť. A o to pôjde aj v nasledujúcom období.
KDH bola na Slovensku prvou stranou, ktoré hovorilo o samostatnej hviezdičke v Európskej únii. No poslanci hnutia hlasovali proti zvrchovanosti i samostatnosti Slovenska. Do dnes sa to kresťanským demokratom vyčíta. Nehodnotíte tento váš vtedajší postoj s odstupom rokov ako chybu?
Minulosť treba vnímať nielen ako súbor faktov, ale aj ako skúsenosť na ceste. KDH na jednej strane dokázalo formovať víziu o jasnom začlenení Slovenska ako rovnocenného partnera spolu s Českou republikou v spoločnej Európe. To bola vízia európskej hviezdičky pre Slovensko. Mimochodom, Václav Klaus mi v osobnom rozhovore niekedy v roku 1996 dôvodil, že za rozdelením federácie treba vidieť Jána Čarnogurského a Michala Kováča. Na druhej strane, praktické kroky však boli režírované inými. Tam sme nemohli nevnímať tendencie k autokracii, k zneužívaniu moci, k populizmu. Vladimír Mečiar ešte na jar roku 1992 ponúkal päť alternatív pre usporiadanie vzťahov s Českou republikou. Mečiar vtedy evidentne vťahoval Slovensko svojou politikou – a aj sa mu to podarilo – do izolácie, ktorá nám spôsobovala veľké škody. KDH aj vďaka svojim postojom slúžilo ako alternatíva pre demokraciu na Slovensku. Bolo to zložité pre nás, ale dobré pre krajinu. My sme krajinu dostali do integračného procesu. My sme bránili ústavu a ústavnosť aj proti tým, ktorí ju oslavovali, ale pritom zneužívali. Dobrý otec sa stará o dieťa a robí všetko preto, aby malo zdravé podmienky vývoja. K takémuto vzťahu k vlastnej krajine sa hlásim. Pre KDH je vlastenectvo a národnoštátne záujmy, hrdosť na korene a kultúrne dedičstvo výzvou pre citlivý prístup a zodpovednosť. Nie populizmus a pragmatizmus moci, alebo povrchnosť a nekompetentnosť politiky. Krajina potrebuje alternatívu aj dnes. A KDH aj dnes takúto alternatívu reprezentuje a ponúka.
Vašim deklarovaným cieľom je v júnových parlamentných voľbách dvojciferný výsledok, čo KDH od roku 1990 nikdy vo voľbách do NR SR nedosiahlo. Myslíte si, že o dvadsať rokov bude mať KDH za sebou 20 percent voličov?
Prajem hnutiu ďalší rozvoj a rast vrátane rastu popularity, respektíve dôvery a dôveryhodnosti. Dnes som naozaj rád, že sa podarilo hnutie posunúť do popredia. V posledných parlamentných voľbách skončilo na šiestom mieste, dnes patrí do trojice rozhodujúcich politických strán. Nepovažujem to za ukončenie zdravej ambície, skôr naopak – za jej vytýčenie a postupné napĺňanie. Byť víťazom, alebo byť na prvom mieste, to nemusí byť vždy to isté. Želám KDH, aby bolo schopné dosahovať čestné a skutočné víťazstvá. Tie začínajú vo vnútri – nad sebou samými, začínajú otvorenosťou k ľuďom a zameraním sa na spoločné dobro ako princíp a cieľ, ku ktorému pozývame všetkých občanov, ale aj partnerov, s ktorými sa dá dobrá vec dosiahnuť ľahšie a rýchlejšie. Pri návrate domov som nehovoril o tom, že KDH má byť na tretej pozícii, alebo, že jeho limit je desať percent. Hovoril som skôr s presvedčením, že v popredí politického vývoja sa láme chlieb, či formujú najdôležitejšie línie vývoja spoločnosti a štátu. Vážna podpora je predpokladom pre ich dosahovanie. Dôležité je byť otvorený k ľuďom. Otvorenosť, ktorá sa spája so vzťahmi, musí byť orientovaná na cieľ. Ním je spoločné dobro. Ak sme otvorení pre dobro a pre človeka, tak sme na víťaznej ceste, pretože ľudia sa vždy, skôr alebo neskôr, pridajú k dobrej ceste. Je to vždy zápas osobný, aj spoločenský. Ale nie zápas pre zápas. Nie politika, pre politiku, ale pre spoločné dobro.
KDH je na tejto víťaznej ceste?
Robím pre to všetko, čo je v mojich silách, a vyzývam k tomu aj členskú základňu. Cítim, že posun vo vnútri aj navonok je posunom k dobrým métam. My nie sme rýchlorasty. Skôr je to ako rast zdravého stromu cez letokruhy. Prírastky, cez silu a vitalitu, musia byť postupné. Spájať odbornosť, tímovosť, akcieschopnosť prináša viac ovocia. A to prichádza. Chceme byť cestou k zodpovednosti a solidarite, k sociálnej spravodlivosti, k úprimnému vlastenectvu, cestou z krízy. Iba smer je málo. Dnes smer a Slovensko sa spájajú v mnohých súvislostiach. Lenže dnešné smerovanie vedie k červeným číslam, k zadlžovaniu, k zmesi populizmu a nekompetentnosti. Aj preto som presvedčený, že Slovensko potrebuje viac než len smer. Potrebuje konkrétnu, reálnu, dôveryhodnú cestu.
Túto cestu sa zrejme budete snažiť ponúknuť aj v sobotu na programovej konferencii. Na čom bude postavený volebný program KDH?
Globálne javy na nás dopadajú o to viac, že dnešná vláda neponúka žiadnu podstatnú reformu, alebo riešenia. Neponúka východiská z krízy. To, čo robí, je skôr nekompetentné, ba zbabrané, často spojené s korupciou a klientelizmom. Ako príklad nech poslúži zavedenie rozsiahleho a dôležitého systému elektronického mýta. Predpokladom pre reálne riešenia je zastavenie úpadku. Zastavenie tých javov, ktoré krajinu ochudobňujú oslabujú a poškodzujú. Najviac je to rozkrádanie a netransparentnosť. Východisko je v podstate v etickej polohe. Dá sa nazvať očistou verejného života. Návratom alebo prínosom väčšej transparentnosti, spravodlivosti, vymožiteľnosti práva. Bez toho nie je možné účinne riešiť následné témy, či už ekonomické, alebo sociálne. Tam, kde sa kradne, počnúc rodinou, cez samosprávu mesta alebo obce, až po štát, sa kríza nerieši, ale iba prehlbuje a predlžuje.
Čiže váš program bude postavený iba na etike?
Nie, ale bez etiky z problémov nevyjdeme. Východiskom je väčšia prehľadnosť politiky. Chceme presadiť napríklad princíp jeden mandát stačí. Aby poslanci parlamentu sa sústreďovali na výkon svojho mandátu naplno, profesionálne, v nekompatibilite s inými volenými funkciami. KDH to považuje za jeden z rozhodujúcich momentov zvýšenia dôvery voči parlamentu a vláde. Obmedzenie poslaneckej imunity, ktoré sa stáva akoby evergreenom, považujeme za kritérium pre volebný a vládny program po júni 2010. Do tohto rámca by som zaradil témy, ktoré hlavne súvisia s justíciou, prokuratúrou, vymožiteľnosťou práva, s preukazovaním pôvodu majetku, teda s očistou verejného života. Na tejto báze je možné a je potrebné stavať skutočné hospodársko-sociálne oživenie a rozvoj.
A čo sociálne a ekonomické témy?
Hlavná línia oživenia môže viesť cez väčšiu motiváciu k podnikaniu, zamestnávaniu a zamestnávaniu sa cez výraznú reformu odvodového systému. Slovensko má roky jednu z najvyšších mier nezamestnanosti v EÚ. Má rozsiahle štrukturálne problémy. Má narastajúce tendencie v zaostávaní regiónov za Bratislavou. Tieto trendy sa nedajú otočiť bez vylepšenia podmienok pre prácu a zamestnávanie. Krajina by mala oveľa viac rozvinúť svoj ľudský potenciál cez tvorivosť a inovácie. To je o tom, aké dostupné a kvalitné je vzdelanie a odborná príprava na Slovensku. O tom, či vieme spájať vzdelanie, vedu a výskum a podnikanie do vedomostného trojuholníka, ktorý prenáša poznatky do konkrétnych inovácií. Zastavenie zadlžovania krajiny súvisí s konsolidáciou verejných financií a s nastavením dlhovej brzdy. To sú témy, ktoré súvisia s dnešnou situáciou a s našimi deťmi, pretože ak budeme vyjedať deťom z taniera, nebudeme zodpovednými rodičmi. Zodpovedný nie je ten, ktorý prenáša bremeno na deti a ich deti, ale ktorý vie viac tvoriť a menej troviť.
Zásadnú politickú zmenu vidím v zostave stredopravých strán, ktorých výsledkom by mohla byť stabilná väčšina a Smer-SD v opozícii. Či bude reálnou, je dnes predčasné tvrdiť. Ale za KDH chcem povedať, že urobíme všetko preto, aby sa reálnou stala.Ján Figeľ
Hovoríte o zmene, ktorú Slovensko potrebuje po voľbách. Ak však zmena nebude možná budete sa usilovať aspoň o korekciu? V kuloároch sa permanentne hovorí o rokovaniach emisárov Smeru-SD a KDH o možnostiach povolebnej spolupráce.
Nikto oficiálne nerokuje za hnutie o povolebnej spolupráci, so Smerom ju nemáme ani v pláne, ani v úmysle. My rokujeme o tom, ako posilniť hnutie do vnútra i navonok. Ako vytvoriť predpoklad pre zásadnú politickú zmenu. Pre čosi viac ako smerovanie Slovenska. Tú zásadnú politickú zmenu vidím v zostave stredopravých strán, ktorých výsledkom by mohla byť stabilná väčšina a Smer-SD v opozícii. Pripustil to už aj Robert Fico. Ja som rád, že posledný vývoj, aj keď je zložitý, skôr napomáha vnímať túto alternatívu ako možnú. Či bude reálnou, je dnes predčasné tvrdiť. Ale za KDH chcem povedať, že urobíme všetko preto, aby sa reálnou stala. Aj preto som povedal, že prvé miesto a víťaz volieb môžu byť dve odlišné kategórie. Inak povedané, formálny a faktický víťaz júnových volieb sa môžu odlišovať. Dvadsaťročné dejiny na Slovensku to potvrdzujú. Nešlo by o precedens. Je však dôležité, aby sme o tom nielen hovorili, ale aj preto niečo robili.
S kým by ste chceli vytvoriť takú stredopravú koalíciu?
Viacero strán je blízko päťpercentnej hranici zvoliteľnosti. Ak by sa stabilizovali a prešli, tak zostava, ktorej jadrom by bolo KDH a SDKÚ-DS, môže byť takou koalíciou.
Viete ste predstaviť spoluprácu medzi SMK a Mostom?
A vy si neviete?
Zatiaľ si to oni nevedia predstaviť?
V politike sa strany vyskytujú ako konkurenti, aj ako partneri. Seriózna súťaž do momentu volieb môže priniesť seriózne partnerstvo, vzťahy a dohody po voľbách. O to pôjde. KDH aj keď ide autonómne, nechce konať v izolácii. My sme vždy spolupracovali korektne. Dokonca sme boli ťahúňmi politickej spolupráce. Považujem to za prednosť kresťanskej demokracie. Bez môjho hlasu a hlasu Jána Čarnogurského by napríklad nevzniklo SDK ako strana. A bez SDK by nebolo SDKÚ. Chceme vytvárať alternatívu, ktorá je čitateľná a stabilná, ale aj principiálna pre krajinu. Pre cestu z marazmu a z krízy, v ktorej sa nachádza. Principiálnosť je v tom, že sme dokázali vstať od stola, keď boli porušované dohody. V tom je dôležité vidieť aj dôležitosť obsahu a charakteru dohôd. To nemôže byť moc pre moc. Čísla pre čísla, politika pre politiku, ale služba pre spoločné dobro. Pre to, čo potrebuje Slovensko.
Ak čísla nebudú vychádzať a vravíte neuzatvárať dohody typu moc pre moc, znamená to, že KDH by nešlo do širokej koalície, v ktorej nutnosťou by bola prítomnosť ĽS-HZDS?
Bolo by HZDS ochotné vrátiť sa k témam zločinov páchaných štátnou mocou podstatne a zásadne? Je ochotné dať priechod spravodlivosti? Náš rozchod nastal po dramatických udalostiach v 90-tych rokoch a od vtedy sa nestalo nič také, čo by nás oprávňovalo revidovať tento postoj. Tu ide o princíp spravodlivosti. Zneužitím moci a nemorálnymi amnestiami boli pre spravodlivosť privreté dvere a kým nie sú otvorené, trvá aj náš odmietavý postoj k HZDS na čele s Vladimírom Mečiarom. Som presvedčený, že naše odmietanie HZDS malo vplyv aj na vývoj v roku 2006.
KDH aj keď ide autonómne, nechce konať v izolácii. My sme vždy spolupracovali korektne.Ján Figeľ
Pál Csáky hovorí rovnako ako vy, že prioritou pre SMK je úplná zmena, ale keď to nepôjde, je za korekciu vlády. Je takéto uvažovanie blízke aj pre KDH, alebo sa radšej budete znovu bezbranne prizerať z opozície, čo sa deje so Slovenskom?
Dôležité je urobiť pre zásadnú zmenu všetko. Zároveň si byť vedomý, že pánom vo voľbách je volič, nie strany. Dnešné uvažovanie je trochu statické, alebo silne hypotetické. Musíme byť viac s ľuďmi a vysvetľovať a poukazovať na súvislosti dnešného vývoja, lebo bude mať dlhodobé dôsledky. Ak by dnešná koalícia pokračovala, čo sa nedá vylúčiť, tak mi to silno pripomína maďarskú cestu, ktorá priviedla krajinu z rozvoja do finančného kolapsu a hlbokej krízy. Toto treba zmeniť. V rukách to majú predovšetkým občania. Iné riešenia nezvažujeme, ani neplánujeme, ani nemáme v úmysle. Samotné rozhodnutia musia byť vedené podľa toho čo je dôležité pre krajinu – to musí byť dobré aj pre politickú stranu a pre jej vedenie. Opačné poradie vedie do slepej uličky.
Nie je pre Slovensko lepšia akákoľvek iná koalícia, ako je tá dnešná?
Smer nebude mať problém pokračovať v tejto zostave, rôznym spôsobom potvrdzuje svoje odhodlanie. Preto voľba Fica znamená svojím spôsobom aj voľbu Mečiara so Slotom. Iná koalícia by musela byť zložená zo stabilných strán a vyvážene presahovať cez politické spektrum. A veľmi precízne obsahovo a politicky zadefinovaná. Napríklad očistou verejného života. Napríklad podstatnými zmenami pri nakladaní s verejnými financiami. Dohodami na takých veciach ako je ochrana a podpora rodiny, sociálna spravodlivosť a skutočný ekonomický rozvoj. Toto sú naše priority i celospoločenský záujem. Predbiehať vývoj však nechcem. Skôr formovať ho tak, aby sme boli súčasťou konštruktívnej politickej zmeny a aby ona bola stabilná a na prospech občanov. To je zodpovednosťou každej demokratickej sily, ktorá vie, že politika je predovšetkým služba.
Zhováral sa Radovan Pavlík
