BRATISLAVA 26. september (WebNoviny.sk) – Zmeny v zákone o Policajnom zbore sú nezmyselné a neriešia zásadné problémy Policajného zboru, píše vo svojom vyhlásení strana Sme rodina.
Podľa hnutia slúžia skôr na vytvorenie dojmu, že spôsob voľby policajného prezidenta je zásadnou zmenou vo fungovaní Policajného zboru. Problémy rezortu však podľa hnutia nikdy neboli o zlom systéme, ale o personálnych nomináciách.
Návšteva ministerky Sakovej v Nemecku bola len zdvorilostná a bez výsledkov, kritizujú liberáli
„Som presvedčený, že súčasný spôsob menovania policajného prezidenta je zárukou fungovania Policajného zboru SR, keďže minister ako osoba zodpovedná za rezort musí mať aj priamy dosah na jeho personálne obsadenie. V prípade, ak výber nového policajného prezidenta bude sprevádzaný nezmyselnými komisiami či parlamentným výborom, kde má koalícia väčšinu, môže nastať situácia ako v Českej republike, kde podobné zmeny spôsobili chaos a vojnu bezpečnostných zložiek s ministrom,“ uviedol poslanec Peter Pčolinský.
Reakcia Miroslava Beblavého
Nezaradený poslanec Miroslav Beblavý v tejto súvislosti konštatuje, že vo všetkých oblastiach je možné pozorovať, že Smeru, Robertovi Kaliňákovi, Denise Sakovej a ďalším „tečie do topánok a snažia sa predĺžiť si beztrestnosť a moc“.
„Dobro krajiny títo ľudia odsunuli na posledné miesto. Snaha zabetónovať sa na ústavnom súde, polícii či posilniť finančnú správu ide priamo proti tomu, aby sa konečne zmenil spôsob vládnutia, ktorým chránia svojich ľudí,“ vyhlásil.
Novelu zákona o Policajnom zbore, ktorou sa má zmeniť napríklad spôsob voľby policajného prezidenta alebo šéfa policajnej inšpekcie v stredu nakoniec vláda odobrila.
Podľa novely z ministerstva vnútra má po novom policajného prezidenta vymenovať do funkcie minister vnútra na základe výberového konania a po verejnom vypočutí v parlamentnom výbore pre obranu a bezpečnosť, ak výbor odporučí jeho vymenovanie.
O funkciu sa môže uchádzať opätovne
Funkčné obdobie šéfa polície má byť štvorročné, pričom sa o funkciu môže uchádzať ešte jedenkrát. Komisia, ktorá má posudzovať kandidátov do funkcie policajného prezidenta má podľa novely sedem členov.
Vláda opäť nerozhodla o voľbe policajného prezidenta, problematickým bodom je funkčné obdobie
„Dvoch členov komisie menuje minister vnútra a po jednom členovi komisie menuje generálny prokurátor, prezident Policajného zboru, riaditeľ Úradu inšpekčnej služby, rektor Akadémie Policajného zboru a odborový orgán, ktorý má najviac členov z príslušníkov Policajného zboru,“ uvádza sa v dokumente.
V prípade zámeru odvolať policajného prezidenta z funkcie musí minister vnútra svoj návrh po novom odôvodniť a následne ho musí odporučiť branno-bezpečnostný výbor aspoň trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých členov výboru
Pozícia šéfa policajnej inšpekcie
Zmeny sa týkajú aj pozície šéfa policajnej inšpekcie. „Riaditeľa Úradu inšpekčnej služby vymenúva vláda na návrh ministra vnútra SR na základe výberového konania a po verejnom vypočutí vo výbore pre obranu a bezpečnosť, ak výbor odporučí jeho vymenovanie,“ uvádza sa v novele. Funkčné obdobie riaditeľa inšpekcie je sedem rokov, pričom tá istá osoba môže byť do funkcie vymenovaná iba raz.
Nový policajný prezident, ako aj šéf inšpekcie sú v prípade, že nedisponujú bezpečnostnou previerkou na stupeň „Prísne tajné“, povinní ju vykonať do 30 dní od vymenovania do funkcie.
Úrad inšpekčnej služby ako osobitná súčasť Policajného zboru s pôsobnosťou pre celé územie SR na odhaľovanie, vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie trestných činov príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov (Policajného zboru a Zboru väzenskej a justičnej stráže) je za výkon svojej funkcie zodpovedný vláde.
Novela takisto zavádza možnosť pre občana podať žiadosť o preskúmanie postupu orgánu verejnej správy pri vybavovaní sťažnosti smerujúcej proti postupu príslušníka ozbrojeného bezpečnostného zboru. Žiadosťou sa má podľa novely zaoberať branno-bezpečnostný výbor. „Výbor NR SR oznámi sťažovateľovi výsledok preskúmania postupu do troch dní od skončenia jeho preskúmania,“ konštatuje dokument.
V prípade schválenia parlamentom má novela nadobudnúť účinnosť 1. januára 2019.
