Podpora autoritárskych strán dosahuje v Európe rekordne najvyššiu úroveň. Informoval o tom Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika a spresnil, že index autoritárskeho populizmu, ktorý zverejnili think tanky Timbro a Epocenter, ukazuje, že 26,9 percenta Európanov v 31 krajinách podporuje autoritárske politické strany ako na ľavom, tak aj na pravom krídle politického spektra.
To je historicky najvyššia hodnota. Ako spresnil inštitút, politické strany sa zvyčajne usilujú o jeden alebo viacero z troch všeobecných cieľov, a to získať funkciu, hlasy a vplyv. Index skúma to, do akej miery sa populistickým stranám podarilo dosiahnuť dva z týchto cieľov, a to hlasy a funkcie.
Inštitút spresnil, že k nárastu podpory pravicového autoritárstva a populizmu viedli obavy v súvislosti s prisťahovalectvom. Radikálna ľavica čelí neustálemu poklesu.
Najväčšiu pozornosť venovali Smeru
Ako inštitút spresnil, Maďarsko, Taliansko, Francúzsko, Grécko a Poľsko majú najvyššiu podporu populistických strán a poskytujú varovanie pred prijímaním populistických politík.
Progresívci nechcú Slovensko Roberta Fica. Máme poslednú šancu tohto roka poraziť Smer, hovorí Šimečka (video)
Naopak, najnižšiu podporu populistických strán majú Chorvátsko, Portugalsko, Spojené kráľovstvo, Luxembursko a Malta.
Slovensko sa spomedzi 31 krajín umiestnilo na desiatom mieste. Inštitút spresnil, že štúdia medzi populistické a autoritárske strany zaradila Smer-SD, Slovenskú národnú stranu (SNS), stranu Kotlebovci-ĽSNS a hnutie Republika. Najväčšiu pozornosť venovali strane Smer-SD.
Útoky Fica
„Korene strany v slovenskej sociálnej demokracii v kombinácii s jej nacionalizmom ju najlepšie charakterizujú ako ľavicovo-populistickú a národno-konzervatívnu stranu. V ekonomických otázkach je ľavicová, v sociálnych otázkach konzervatívna a v posledných rokoch sa stala euroskeptickou, pričom Fico je blízkym spojencom Maďarska v Bruseli,“ uvádza sa v záveroch správy.
Čaputová si udržala pomerne vysokú popularitu až do konca, Fico mal v priebehu rokov rôzne sínusoidy
Štúdia si všímala aj útoky predsedu vlády na Ústavný súd, pokusy presadzovať zmeny, ktoré by oslabili schopnosť súdnictva stíhať korupciu, ako aj zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. Ako sa v správe ďalej uvádza, strana Smer-SD vykazuje silné autoritárske tendencie a Fico „vo viacerých ohľadoch testoval hranice demokracie.“
Ruské väzby Smeru
V správe sa rovnako spomína aj návrh na reformu verejnoprávneho vysielania, kedy by bolo verejnoprávne médium RTVS priamo podriadené parlamentu a rezortu kultúry.
Štúdia brala do úvahy aj skutočnosť, že Strana európskych socialistov pozastavila Smeru členstvo v roku 2006 a rovnako tomu bolo aj v októbri 2023. Silným faktorom bolo aj zahraničnopolitické pôsobenie strany a jej predsedu.
„Smer má znepokojujúce ruské väzby. Strana bola financovaná ruskou bankou a výrazne propagovala verejnú mienku v prospech Ruska. Keď sa Fico v októbri 2023 ujal funkcie premiéra, vláda oznámila, že okamžite pozastaví vojenskú pomoc Ukrajine,“ uvádza sa v záveroch.