RIGA 8. septembra (WEBNOVINY) – Mechanizmus na podporu európskej meny je časovo ohraničený a nemožno očakávať, že Nemecko automaticky schváli jeho predĺženie, vyhlásila v utorok nemecká kancelárka Angela Merkelová. Nemecko, ktoré sa podieľa najväčšou mierou na programe finančnej pomoci Grécku, ako aj na projekte európskeho stabilizačného nástroja, stojí na čele úsilia o sprísnenie rozpočtových pravidiel s cieľom odvrátiť budúce dlhové krízy v Európe. S ukončením Európskeho stabilizačného finančného mechanizmu, tzv. eurovalu, sa predbežne počíta v polovici roka 2013.
„Súčasné krízové mechanizmy sú časovo ohraničené. Nemecko nepodporí ich predĺženie za každú cenu len preto, že o to niekto požiada,“ povedala kancelárka počas návštevy Lotyšska. „Hovorím to jasne, pretože som pevne presvedčená, že ak Európa chce, aby pokračoval úspešný príbeh jej domáceho trhu a spoločnej meny, musíme byť k sebe úprimní a uskutočňovať zodpovednú rozpočtovú a finančnú politiku,“ povedala kancelárka s tým, že „príliš veľa ochoty pomáhať“ môže spoločnú európsku menu oslabiť.
Angela Merkelová v lotyšskej metropole zopakovala, že Nemecko bude trvať na sprísnení vynucovania rozpočtových pravidiel EÚ. Jedným z návrhov je prijatie európskej legislatívy o „platobnej neschopnosti“ štátov, ktoré nedokážu financovať svoje dlhy, aby nenastala situácia, že zbankrotované štáty so sebou stiahnu ostatných členov únie, povedala kancelárka. Berlín si podľa Merkelovej uvedomuje, že návrh v súčasnosti nemá podporu väčšiny členov únie. „V najbližších rokoch však budeme veľmi cieľavedome pracovať na tom, aby sme túto väčšinu získali,“ zdôraznila nemecká kancelárka.
Európsky stabilizačný finančný mechanizmus, teda tzv. euroval, má byť systémom záruk jednotlivých členských štátov únie, Európskej komisie a Medzinárodného menového fondu v celkovej sume 750 mld. eur. Samotné členské štáty sa majú zaručiť za 440 mld. eur, 60 mld. eur pripadá na komisiu a 250 mld. eur na menový fond. Tieto záruky majú byť pritom určené na prípadnú potrebu pomoci niektorej z členských krajín, ktorá by nebola schopná financovať svoj dlh. Podiel Slovenska na stabilizačnom mechanizme vychádza z podielu v Európskej centrálnej banke a predstavuje 4,37 mld. eur.
SITA, Reuters
