Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vo štvrtok zamietol sťažnosti maloobchodníkov proti Slovenskej republike za covidové opatrenia. Sťažovali sa na porušenie svojich majetkových práv v dôsledku uplatnenia opatrení a vyhlášok prijatých Úradom verejného zdravotníctva SR, ktoré zahŕňali dočasné zatvorenie obchodných prevádzok.
(Ne)podložené sťažnosti
Maloobchodníci namietali tiež obmedzenia týkajúce sa maximálneho povoleného počtu hostí alebo zákazníkov, ktorých mohli v danom čase ubytovať. Tvrdili, že utrpeli majetkovú škodu a ušlý zisk a prišli aj o klientelu. Namietali, že opatrenia a vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR boli svojvoľné, pretože úrad nemal právomoc uložiť takéto obmedzenia.
Ombudsman: Po zmene ústavy budem podrobne sledovať situáciu, či nepríde k obmedzeniu medzinárodne garantovaných ľudských práv - ROZHOVOR
ESĽP dospel k záveru, že na sťažovateľov nebolo uvalené neprimerané bremeno a ich sťažnosti zamietol ako zjavne nepodložené. Rozhodnutie vo veci Scheffer a 47 ďalších sťažností proti Slovenskej republike je konečné.
Sťažnosti dvoch sťažovateľov ESĽP vyčiarkol zo zoznamu prípadov z procesných dôvodov. Vo vzťahu k 21 sťažnostiam súhlasil s vládou v tom, že sťažovatelia nepredložili pravdivé a úplné informácie, a to najmä o tom, že boli prijímateľmi finančnej pomoci z verejných zdrojov určenej pre podnikateľov na preklenutie ťažkostí v súvislosti s obmedzeniami, ktorým sa museli podrobiť.
Zneužitie práva na individuálnu sťažnosť
Čerpanie tejto pomoci sťažovatelia priznali až v odpovedi na stanovisko vlády. Ich sťažnosti preto ESĽP zamietol z dôvodu zneužitia práva na individuálnu sťažnosť. V prípade zvyšných 25 sťažností súd dospel k záveru, že obmedzenia aplikované na sťažovateľov mali právny základ vo vnútroštátnom práve a ich cieľom bola ochrana verejného zdravia.
Vláda SR schválila nomináciu troch kandidátov na sudcu ESĽP
V rámci posúdenia podmienky primeranosti opatrení ESĽP zopakoval, že z jeho judikatúry nevyplýva požiadavka úplného odškodnenia majetkových strát pri opatreniach obmedzujúcich užívanie majetku. V posudzovaných prípadoch sťažovatelia pričítali akékoľvek obchodné straty uplatneným opatreniam.
ESĽP ale zdôraznil, že tento argument ignoruje fakt, že napadnuté opatrenia boli prijaté v odpovedi na pandémiu COVID-19, teda nie v štandardnom podnikateľskom prostredí. Preto škody nemožno pripísať výlučne týmto opatreniam.
