BRATISLAVA 25. januára (WEBNOVINY) – Európska komisia (EK) zverejnila praktickú príručku, ktorá úradom aj občanom členských krajín EÚ jasnejšie vysvetľuje pravidlá poskytovania sociálneho zabezpečenia osobám, ktoré žijú alebo pracujú v inom štáte únie.
Definuje sporné pojmy
Materiál definuje pojmy, ktoré často vedú k nesprávnemu pochopeniu pravidiel a nárokov na sociálne zabezpečenie. Materiál môže pomôcť tým občanom, ktorí dlhodobo žijú, pracujú či študujú v inej krajine EÚ ako v domovskej alebo bývajú v prihraničných oblastiach, no pracujú na v zahraničí. Príručka má tiež uľahčiť prácu orgánom členských štátov, ktoré sú za poskytovanie dávok zodpovedné v praxi.
Právne predpisy EÚ stanovujú, že sociálne dávky môže obyvateľovi únie vyplácať len jeden členský štát. Zamestnancom a samostatne zárobkovo činným osobám poskytuje všetky dávky štát, v ktorom pracujú a v ktorom má sídlo ich zamestnávateľ. To isté platí aj pre cezhraničných pracovníkov.
Obvyklý pobyt
Ľuďom, ktorí nepracujú, ako napríklad dôchodcovia či študenti, vzniká nárok v členskom štáte, v ktorom majú takzvaný „obvyklý pobyt“. Určenie členského štátu „obvyklého pobytu“ je dôležité aj pre pracovníkov, ktorí pracujú vo viac ako jednom členskom štáte. Pri určovaní miesta „obvyklého pobytu“ sa najväčší dôraz kladie na rodinné putá, dĺžku pobytu v danom štáte či dôvody na presťahovanie.
Príručka poskytuje aj konkrétne príklady a usmernenia týkajúce sa osôb, v prípade ktorých určenie miesta pobytu môže byť zložité, ako sú sezónni či vyslaní pracovníci alebo neaktívni ľudia. Napríklad v prípade, keď občania Británie odídu na dôchodok do Portugalska a trávia tam väčšinu času, miestom ich „obvyklého pobytu“ bude Portugalsko, a to aj v prípade, ak ešte vlastnia dom v Británii a udržujú s ním väzby.