BRATISLAVA 25. januára (WEBNOVINY) – Európske krajiny smerujú k dohode na nových, prísnejších a vynútiteľných pravidlách, ktoré by mali viesť k zodpovednejšej a prísnejšej rozpočtovej politike.
Na základe výsledkov tohtotýždenných rokovaní ministrov financií to v stredu vyhlásil minister financií Ivan Mikloš, podľa ktorého je pokrok v rokovaniach značný. Slovensku sa podľa ministra financií podarilo na rokovaniach presadiť aj niektoré požiadavky týkajúce sa napríklad posudzovania rozpočtov krajín či prísnejšieho posudzovania PPP projektov, a to hlavne z hľadiska dlhodobej udržateľnosti verejných financií. „Črtá sa naozaj, že by sme mohli mať veľmi prísne, veľmi dobre vynútiteľné pravidlá, ktoré by mohli znamenať výrazný prielom v ozdravení verejných financií,“ zhodnotil rokovania Mikloš.
O ďalších ešte otvorených otázkach, ktoré je potrebné dohodnúť pre schválenie novej tzv. fiškálnej zmluvy či trvalého eurovalu, budú lídri európskych krajín rokovať na budúcotýždňovom mimoriadnom summite. „Verím, že mimoriadna Európska rada, 30. januára, teda najbližší pondelok, tieto otázky zodpovie,“ vyhlásil v stredu na spoločnej tlačovej besede s ministrom financií minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda.
V rámci už uzatvorených rokovaní sa európske krajiny podľa Ivana Mikloša dohodli napríklad na tom, že pre posudzovanie národných rozpočtov nebude potrebné zriadiť novú inštitúciu, ale rozpočty budú posudzovať nezávislé inštitúcie, tak ako je to už niekoľko rokov na Slovensku. Rovnako existuje podľa Mikloša dohoda na tom, že sa sprísnia pravidlá tak, aby krajiny nemohli znižovať deficit verejných financií rušením alebo obmedzovaním kapitalizačného dôchodkového piliera. Slovensko taktiež podľa ministra financií presadilo do pravidiel aj prísnejšie posudzovanie PPP projektov.
Posudzovať by sa mala aj úroveň dlhov
Lídri európskych krajín by však na budúcotýždňových rokovaniach mali uzavrieť aj ďalšie zatiaľ otvorené otázky. Jednou z nich je napríklad posudzovanie nie len deficitu verejných financií krajín, ale aj úrovne ich dlhu. Rovnako by mali vyriešiť otázku sankcií Európskeho súdneho dvora, a to v prípade nedržania stanovených pravidiel. Otvorená zostáva aj otázka účasti krajín mimo eurozóny na nových eurosummitoch. „Aj krajiny, ktoré nie sú v eurozóne, napriek tomu, že euro má svoje problémy, majú záujem, aby boli pri rozhodovaní,“ konštatoval v stredu Mikloš.
Jednou z otvorených otázok je aj samotná účinnosť novej fiškálnej zmluvy, ktorá by mohla po potvrdení dohody, vstúpiť do platnosti po ratifikácii v najmenej 12 krajinách eurozóny, avšak s tým, že by ju neskôr odsúhlasili aj ďalšie krajiny. Podľa slov ministra zahraničných vecí Mikuláša Dzurindu by fiškálnu zmluvu, ako aj zmluvu o trvalom eurovale malo Slovensko ratifikovať ešte v prvej polovici tohto roka. „Slovensko výraznou mierou prispelo k tomu, že tieto dokumenty budú mať aj náš rukopis a že sme presadili do týchto dokumentov naše videnie, čo považujem za nesmierne dôležité,“ dodal Dzurinda.
Pôžička Grécku by sa už nemala navyšovať
FotogalériaFoto: www.sxc.hu
Dohodnutá pôžička Grécku na úrovni 130 mld. eur by sa podľa ministra financií Ivana Mikloša už nemala navyšovať. Tento postoj podľa jeho slov na spoločných rokovaniach ministrov financií deklarovali aj ostatné krajiny. „Neprichádza do úvahy, aby sme uvažovali o navyšovaní toho objemu, ktorý bol schválený na Európskej rade koncom minulého roka, a teda o navyšovaní objemu 130 mld. eur,“vyhlásil na stredajšej tlačovej konferencii Mikloš.
Ministri financií boli podľa slov Mikloša na tohtotýždňových rokovaniach informovaní o aktuálnom stave vyjednávaní medzi Gréckom a veriteľmi o dobrovoľnej účasti privátneho sektora na znížení dlhu krajiny. Rokovania pritom podľa Mikloša spejú ku koncu a zdá sa, že by mohli byť úspešné. „Grécko bude musieť urýchlene prijať opatrenia, k plneniu ktorých sa zaviazalo. Krajina totiž nestíha plniť všetky záväzky,“ vyhlásil Mikloš s tým, že to súvisí aj s objektívne horšou situáciou vo svetovej ekonomike.
Pre udržanie stability spoločnej európskej meny bude podľa Ivana Mikloša dôležitý aj dostatočný ochranný val, ktorý by mal byť zabezpečený zvýšením kapacity cez Medzinárodný menový fond (MMF). Otázka o prípadnom navýšení tzv. permanentného eurovalu (ESM) ešte nie je uzavretá. Ako Mikloš povedal ešte sa totiž bude rokovať, či bude ESM vo výške 500 mld. eur, alebo bude navýšený o prostriedky, ktoré zostanú v tzv. dočasnom eurovale. „To bude otázka, o ktorej budú rozhodovať premiéri a hlavy štátov v marci na summite,“uviedol v stredu Mikloš.
