Intenzita dopravy na ceste prvej triedy z Bratislavy na Šamorín narastá a v špičke nezvláda nápor automobilov. Čo sa pripravuje na zmiernenie neúnosnej dopravnej situácie na tejto ceste?
V záujme čo najskoršieho vyriešenia dopravnej situácie na tomto úseku sme sa zamerali na to, aby riešenia boli čo najefektívnejšie, a to tak z časového, ako aj z finančného hľadiska. Osobne som na každom mojom pracovnom rokovaní k tejto problematike zdôrazňoval, že situácia na tejto ceste – na tomto úseku je kritická, a preto potrebujeme okamžité riešenia. V súčasnosti prebieha verejná súťaž na spracovanie projektovej dokumentácie. Tá bude riešiť také opatrenia, ktoré zvýšia kapacitu existujúcej cesty prvej triedy č. 63 v úseku Bratislava – Podunajské Biskupice (úsek je v správe hlavného mesta) vytvorením tretieho jazdného pruhu. Dva jazdné pruhy budú smerom do Bratislavy a jeden jazdný pruh smerom z Bratislavy. Spracovanie projektovej dokumentácie je uvažované tak, aby s prácami v tomto úseku cesty bolo možné začať ešte v tomto roku.
Aké sú odhadované termíny a náklady výstavby tretieho jazdného pruhu na tejto ceste?
Pokiaľ verejná súťaž prebehne bez námietok, bude možné poskytnúť projektovú dokumentáciu Magistrátu hlavného mesta Bratislavy v polovici augusta a následne sa môže začať s realizáciou. Predpokladané náklady, ktoré boli spracované v rámci štúdie pre mesto Bratislava, sú vo výške okolo 3,6 mil. eur. Presnejšie náklady budú známe až po spracovaní projektovej dokumentácie.
Ako vznikalo navrhnuté riešenie?
Pôvodne boli tri varianty úpravy cesty. Jeden by si vyžiadal rozšírenie cesty, bolo by potrebné urobiť prekládky, vykúpiť ďalšie pozemky. Trvalo by to však rok. Potom sme uvažovali o pilotnom projekte so semaforovým riadením celej cesty. Z Rovinky do mesta by boli dva pruhy na zelenú a rovnako popoludní naspäť z mesta. Cestu by bolo nutné znovu rozšíriť, ísť do výkupov a prekládok a všade vybudovať odbočovací pruh doľava. Vtedy by to bolo originálne riešenie. Na základe inžinierskych posudkov sme došli na to, že najrýchlejšie a najlacnejšie riešenie je vybudovať tretí pruh v terajšej šírke cesty.
Bude to možné?Norma povoľuje, že dva vonkajšie pruhy môžu byť širšie a vnútorný užší. Dohodli sme sa na tom, že požiadame vládu o poskytnutie finančného príspevku na riešenie tejto situácie. Iniciátorom musí byť primátor Bratislavy, pretože je to ich cesta, župa a ministerstvo dopravy to podporujú. Toto je riešenie, ktoré sa pripravuje.
Ako dlho bude úprava cesty trvať?
Ak budú peniaze odsúhlasené, na jeseň by mohli cestu urobiť. Je to práca na mesiac. Niekde treba vybrať vozovku, kde je zničená, alebo vyfrézovať a spraviť nový koberec. Počítame s tým, že jediná komplikovanejšia vec je križovatka pri Slovnafte, kde musíme zabezpečiť jeden odbočovací pruh doprava, keď ideme z Rovinky do mesta. Jeden musíme pristavať, aby sa išlo súbežne a nezdržiavalo odbočenie na Kazanskú ulicu v Podunajských Biskupiciach. Priechodnoť cesty tak bude, nehovorím, že optimálna, ale určite rýchlejšia.V Rovinke a Dunajskej Lužnej sa upravia odbočovacie pruhy. Cestu rozširovať nechcú, lebo sa ani veľmi nedá.
Čo tam plánujete spraviť?
Zabezpečiť odbočovanie doľava. Keď niekto odbočuje doľava, aby nezdržiaval premávku. V Rovinke a Dunajskej Lužnej treba upraviť autobusové zastávky, aby neprekážali, alebo ich posunúť. Ešte jedna úprava bude v kompetencii Národnej diaľničnej spoločnosti. Odbočovací pruh na Gagarinovej ulici idúci na diaľničný obchvat. Tam sa musí pridať pruh, lebo niekedy je tam dlhá šora až po cestu č. 64. Križovatka je na to prispôsobená, NDS to v auguste upraví. Na druhú stranu ide tiež veľmi veľa áut smerom na letisko, to sa tam rozdelí. Bolo by to jedno z najlepších riešení.
Ministerstvo dopravy plánuje stavať aj tri úseky rýchlostnej cesty R7 z Bratislavy smerom na Šamorín a Dunajskú Stredu. Je to jedna z priorít v programe prípravy a výstavby diaľníc a rýchlostných ciest na roky 2011 až 2014. Aké sú plány na ich výstavbu?
Predpokladaný začiatok výstavby úsekov R7 Bratislava, Prievoz – Ketelec (8 kilometrov) a Bratislava – Dunajská Lužná (vyše 7 kilometrov) je v roku 2013, ukončené by mali byť v roku 2016. Pred ukončením je verejná súťaž na vypracovanie technickej štúdie pre prvý z týchto úsekov. Pre druhý úsek bola vypísaná verejná súťaž na zhotoviteľa dokumentácie pre územné rozhodnutie, dokumentáciu stavebného zámeru, dokumentáciu pre stavebné povolenie, majetkovoprávne vysporiadania a inžiniersku činnosť až po právoplatné stavebné povolenie.
A čo plánovaný úsek R7 Dunajská Lužná – Holice v dĺžke 17,5 kilometrov?
Ten by sa mal začať stavať v roku 2014 a ukončený má byť v roku 2018. Tento úsek priblíži rýchlostnú cestu až takmer k Dunajskej Strede. Keďže intenzity dopravy za Šamorínom a najmä za obcou Báč, kde je odbočka na Gabčíkovo a Medveďov, sú výrazne nižšie, na obslúženie dopravy ďalej k Dunajskej Strede postačuje realizovať úsek v polovičnom profile. Proces posúdenia vplyvu stavby na životné prostredie (EIA) je ukončený od júna 2010. Takisto bola vypísaná verejná súťaž na zhotoviteľa dokumentácií, majetkovoprávne vysporiadania a inžiniersku činnosť až po právoplatné stavebné povolenie.
Prečo chcete na stavbu úsekov R7 využiť súkromné zdroje v rámci PPP projektu?
Idú vždy tam, kde je vysoká frekvencia dopravy, aby sa peniaze vrátili.
Plánujete aj výstavbu obchvatu Bratislavy na diaľnici D4.
Ide o úsek v celkovej dĺžke 51 kilometrov. Najdôležitejšia je 23-kilometrová časť D4 Bratislava, Jarovce sever – Ivanka pri Dunaji. Odkloní tranzitnú dopravu z Bratislavy na jej východný a južný okraj. Čiastočne odbremení exponované úseky D1 od vstupu do Bratislavy v smere z Trnavy až po Petržalku, vrátane Prístavného mosta, ktorý je najviac zaťaženou cestnou komunikáciou na Slovensku. Denne ho využije v priemere vyše 100 tisíc vozidiel, z toho 14 tisíc nákladných. V roku 2011 sa plánuje ukončiť proces EIA na tento úsek. Realizácia a financovanie projektu sa plánuje tiež formou verejno-súkromného partnerstva. Medzinárodný tender na výber koncesionára sa začne v roku 2013, začatie výstavby je možné najskôr v roku 2014. Obchvat bude pokračovať na trase Ivanka pri Dunaji – Stupava juh – Devínska Nová Ves – štátna hranica SR a Rakúska. D4 sa musí začať stavať spoločne s R7 a tá sa musí dostať v Bratislave na Bajkalskú ulicu. Bolo by výhodné, keby úseky R7 a D4 cez PPP staval jeden dodávateľ. Sú tak úzko späté, že keby bol jeden dodávateľ, snáď by vedel najlepšie zabezpečiť stavebné práce.
Zhováral sa Martin Benko
