LONDÝN 9. augusta (WEBNOVINY) – „Vlajková loď“ slovenskej rýchlostnej kanoistiky – mužský štvorkajak v zostave Peter Gelle, Martin Jankovec, Erik Vlček a Juraj Tarr nenaplnil vo finále K4 na 1000 m na Hrách XXX. olympiády očakávania a na medailu si nesiahol.
Hoci ešte približne 150 m pred cieľom pádlovala slovenská posádka na striebornej pozícii, v cieli ju klasifikovali „až“ na 6. mieste. Po bronze z Atén 2004 a striebre z Pekingu 2008 tak slovenská vlajka v britskej metropole na stožiar nevystúpala.
Neostali sily
„Čakal som viac, veľmi som chcel, nevyšlo to. Nepredstavoval som si to takto,“ začal „háčik“ lode Peter Gelle.
„Ten záver nám nevyšiel. Neostali sily, išli sme úplne ´do tmy´. Bohužiaľ, súperi boli lepší. Šieste miesto je pre nás veľké sklamanie,“ pridal sa najmladší člen posádky Martin Jankovec. „Chceli sme dosiahnuť to, na čo máme, o čom vieme, že môžeme ísť. Darilo sa nám to takmer do cieľa. Nie, určite sme to na začiatku neprepálili. Toto tempo sme dokázali ísť. Trúfali sme si udrieť v závere, ale už nebolo síl. Škoda…,“ nedokončil 24-ročný Trenčan.
Obrazom: Finálová jazda štvorkajaku
„Kto videl tie preteky, musí súhlasiť s tvrdením, že osemsto metrov sme išli výborne, presne tak, ako sme chceli. Záver nám nevyšiel. Všetci sme chceli medailu. Aj takýto vie byť šport,“ opäť si zobral slovo Peter Gelle.
„Možno to bola moja posledná olympiáda v kariére a takto to dopadlo. Bol som v dobrej forme od začiatku, obetoval som pre úspech naozaj všetko, je mi to ľúto,“ len s námahou zadržiaval slzy sklamania a zúfalstva najstarší 33-ročný Juraj Tarr.
Slovákov premohla pred cieľom kríza
Najskúsenejší Erik Vlček tiež len ťažko hľadal slová na vyjadrenie svojich pocitov. „Nechcem hovoriť za ostatných, ale ja som mal v závere obrovskú krízu. Ledva som vystieral ruky. Možno som to pokazil práve ja. Nie je hanba sa priznať,“ sypal si popol na hlavu 30-ročný kajakár a hneď pokračoval: „Veril som, že budeme mať medailu. Ešte dvesto metrov pred
cieľom to vyzeralo veľmi dobre a nič nenasvedčovalo tomu, že by sa niečo malo stať. Potom zrazu prišla taká kríza, že sme nedokázali udržať ani rýchlosť lode, postupne nás súperi predbiehali. Prišlo to v najnevhodnejšiu možnú chvíľu.“
Peter Gelle s Erikom Vlčekom štartovali v areáli Eton Dorney približne 50 km juhozápadne od centra Londýna nielen v K4, ale rovnako na kilometrovej trati aj v K2. V dvojkajaku skončili na 8. mieste. „Nie, určite to nebola chyba, zregenerovali sme, nemali sme fyzické problémy. Bol som pripravený, dvojkajak ma neunavil. Pred štartom som sa cítil výborne,“ tvrdil Peter Gelle.
„Bola to pre mňa skôr výhoda, že som mohol ísť viac tratí. Času na regeneráciu bolo dosť. Osobne rád pretekám, potrebujem niekoľko štartov, aby som sa dostal do správnej pohody. Bolo to náročné, ale dalo sa to zvládnuť,“ rovnako aj Erik Vlček odmietol úvahy o únave a nabratí si na seba viac, ako bolo únosné.
Stará zostava už svoje maximum dosiahla
Preteky sa vyvíjali pre slovenskú loď veľmi dobre. Osemstopäťdesiat metrov to vyzeralo veľmi nádejne. „Videl som, že sme tri lode odskočili. Veril som si na ten záver. Veľmi sme všetci chceli medailu. Pred olympiádou sme hovorili, že ak budeme v prvej šestke, bude to pekný výsledok. Teraz sme veľmi sklamaní. Mrzí nás to. Medaila by bola náplasť na všetky tie problémy, ktorými sme tento rok prešli. Možno sme boli až príliš premotivovaní,“ narážal Juraj Tarr na skutočnosť, že definitívne sa
zostava štvorkajaka uzavrela až mesiac pred olympiádou.
Z posádky, ktorá v prvom desaťročí 21. storočia kraľovala svetu vo svojej disciplíne a zbierala jeden vzácny kov za druhým, vypadli súrodenci Richard a Michal Riszdorferovci. Tí ešte v júni štartovali na majstrovstvách Európy v chorvátskom Záhrebe, potom prezídium Slovenského zväzu rýchlostnej kanoistiky definitívne rozhodlo, že v lodi do Londýna ich nahradia Peter Gelle a Martin Jankovec.
„Stará zostava už svoje maximum dosiahla, už to ďalej nešlo. Nemyslím si, že by tu náš štvorkajak v starom zložení dosiahol lepší výsledok. Na majstrovstvách Európy skončili Srbi bronzoví, našej starej zostave ´naložili´ vyše dve sekundy. Teraz sa nedostali ani do finále. To je veľavravné. Mišo Riszdorfer už nestačil, Richard bez neho nechcel ísť. Beriem, že Riči bol a stále je excelentný ´háčik´, ale medziľudské vzťahy boli natoľko narušené, že by to nebolo dobre, aby ostával v posádke,“ pootvoril dvere do kanoistickej kuchyne tréner Peter Likér. „Peťo Gelle si sadol do lode a išlo to. Je mi chlapcov veľmi ľúto, pretože všetci sú to kvalitní pretekári. Nevyšlo to,“ dodal lodivod K4.
„Myslím si, že v starej zostave by sme sa nedostali ani do finále,“ potvrdil koučove slová aj Erik Vlček. „Od prvej chvíle nám to v novej zostave išlo dobre, ukazovalo sa, že nová posádka je na tom dobre. Nakoplo ma to do tréningu, dalo mi to väčšiu chuť do tréningu,“ vrátil sa historicky druhý najúspešnejší slovenský rýchlostný kanoista k posledným týždňom.
Po finále zostali len slzy
Práve neistota okolo definitívneho zloženia posádky mohla byť povestným jazýčkom na váhach úspechu a sklamania. „Škoda, že sa to neuzatvorilo už niekedy v máji, bol by dlhší čas na pokojnejšiu prípravu. Takto sme boli dlho v neistote. Ja som vyhral obidvoje kvalifikačné preteky, ale bol som ako sám vojak v poli. Vedel som, že druhým do lode bode Erik. Čakal som na to, čo bude ďalej. Dva mesiace sa to zbytočne naťahovalo. Bolo toho na mňa veľa,“
priznal psychický tlak Juraj Tarr.Všetci štyria slovenskí reprezentanti mali pri rozhovoroch po pretekoch slzy v očiach. Bolo vidieť na nich, že finálový kilometer ich všetkých bolel nielen fyzicky, ale najmä psychicky. „Čas všetko vyrieši. Neviem odhadnúť, koľko to bude trvať, kým to prebolí, ale asi dlho. Veľmi dlho. Takto sklamaný som ešte nikdy nebol,“ opäť na pokraji plaču hovoril Peter Gelle.
„Bude to určite ešte dlho mrzieť a bolieť. Je to olympiáda…,“ neskrýval sklamanie ani Erik Vlček. Hneď sa však pozeral aj do budúcnosti. „Nie, nerozmýšľam zatiaľ o ukončení kariéry. Či to však potiahnem ešte celý olympijský cyklus, neviem povedať. Uvidí sa o dva roky. Verím, že táto zostava ešte zostane pokope a dosiahne pekné úspechy,“ s iskierkou optimizmu uzavrel rodák z Komárna.
