Kríž sa používa v rôznych podobách a tvaroch – jednoduchý, dvoj- či trojramenný, svätoondrejský, s korpusom či bez neho, veľký, malý, farebný, zdobený alebo bez akejkoľvek ozdoby a farby. Používajú sa aj rôzne umelecké stvárnenia krížov či symboly a podobne.
Zrejme žiadny iný znak nie je natoľko frekventovaný ako práve kríž.
Táto rozšírenosť symbolu kríža je niekedy možno aj na škodu. Kríž nám zovšednie a na jeho posolstvo rýchlo zabúdame. Práve dnes je ten najlepší deň, ako si pripomenúť, čo vlastne znamená pre nás kríž. Pobáda nás k tomu aj gesto liturgie – pokľaknutie pred krížom, ktoré inokedy nepraktizujeme. Samozrejme, neskláňame sa pred drevom, ale pred Tým, ktorý na ňom visel. Skláňame sa pred Tým, ktorý bol ochotný za nás trpieť a nakoniec zomrieť.
Viackrát som vo svojom živote počul želanie niektorých ľudí ohľadom svojej smrti – najčastejšie sa spomína, že by chceli zomrieť v spánku, pretože by o tom nevedeli a bolo by to bezbolestné. Cítim v tom určitú obavu či strach pred smrťou. Človek nechce bolesť, nechce smrť. Boží Syn – na rozdiel od nás – vedel presne, čo ho čaká. Pár dní pred svojou smrťou – bolo to pri jeho slávnostnom vstupe do Jeruzalema – povedal okrem iného aj to, či sa má báť hodiny svojho utrpenia, či má povedať svojmu Otcovi, aby ho zachránil pred umučením a smrťou (Jn 12,27). Hoci nezapiera, že mu to je ako človeku ťažké, hovorí, že jeho duša je vzrušená, teda má v sebe zrejme určité napätie, boj, no napriek tomu ide vyplniť Otcovu vôľu. Vie, že bude veľmi trpieť, že zomrie. No má pred sebou cieľ: vykúpiť duše hriešnikov. Vie, že smrťou to neskončí, naopak, zanedlho vstane z mŕtvych.
Vyliatie Kristovej krvi na kríži je pre každého z nás jednak záchranou, ale aj príkladom. Nech je dnešný Veľký piatok dňom našej osobnej vďaky voči Kristovi za jeho obetu na kríži, ale aj dňom (opätovného) prijatia Božieho plánu pre život každého z nás.
