Viem, že mnoho ľudí pri počutí slova „svätý“ vypína obraz aj zvuk. Ale možno že otázky: Ako ty rozumieš tomuto slovu? Čo to znamená byť svätým dnes v roku 2010? sa stanú pre vás lákavejšími po vypočutí si toho, ako tomu slovu rozumiem ja, váš súčasník.
Premýšľam, akú dobrodružnú cestu prešlo chápanie toho, čo to znamená byť svätým. Od starovekých predstáv ovplyvnených doslovným chápaním napr. aj textu prvého čítania z dnešnej slávnosti (oblečení do bieleho s palmami v rukách), cez stredoveké predstavy o členstve v nebeských speváckych zboroch, v nekonečnom spievaní a v obklopení tučnučkých barokových anjelikov, po moderné odmietnutie akéhokoľvek neba. Čo z tohto všetkého zostalo pre nás, postmoderných ľudí?
Druhé čítanie v dnešnej ponuke Božieho slova je z prvého Jánovho listu 3 kapitoly a hovorí:
Pozrite, akú veľkú lásku nám daroval Otec: voláme sa Božími deťmi a nimi aj sme. Preto nás svet nepozná, že nepoznal jeho. Milovaní, teraz sme Božími deťmi, a ešte sa neukázalo, čím budeme. Vieme však, že keď sa on zjaví, budeme mu podobní, lebo ho budeme vidieť takého, aký je.
Boh prostredníctvom sv. Jána hovorí, že sa ešte neukázalo, čím budeme. Páči sa mi ten otvorený priestor na neustále hľadanie toho, kto sme a na pochopenie toho aký je to vlastne človek, ten svätý. V hľadaní odpovedí na túto otázku ma inšpiroval v júli tohto roku zosnulý spolubrat z Česka Ladislav Simajchl, ktorý povedal, že súčasní svätí nie sú nápadní oblečením, vyzývavým správaním sa, či vykrikovaním zbožných príbehov alebo citátov z Biblie. Skôr sú nápadní vľúdnosťou voči ľuďom okolo seba, svedomitosťou života, tým, že sa dá na nich spoľahnúť. Súčasní svätí nehovoria s ľuďmi príliš veľa o Bohu, ale o to viac s Bohom o ľuďoch, medzi ktorými žijú.
Ja by som k tomu doplnil 3 postrehy:
svätí tejto doby sú ľudia, ktorí dokážu odolávať neustálemu zrýchľovaniu života, ktorí vedia ako vystúpiť z toho kolotoča, ktorí sme rozkrútili do šialeného tempa a zabudli sme kde je vypínač.
sú to ľudia, ktorí bežné nepríjemnosti života berú skôr s humorom než v rozčuľovaní sa, a aj preto vedia rozdávať radosť, ktorá práve tým rozdávaním aj v nich rastie.
A nakoniec za svätých pokladám aj tých, ktorí sa nenechajú doraziť komercializáciou života či vtieravou naliehavosťou reklám, ale na ktorých je vidieť, že ich smäd po živote je sýtený hodnotami, ktoré sa nedajú ani predať ani kúpiť.
Ktosi povedal, že svätých máme skôr obdivovať než napodobňovať. Rozumiem tomu tak, že ak sme stretli svätých ľudí, tak preto, aby sme obdivovali to, čo Boh v ich živote vykonal. A aby sme si uvedomovali, že svätosť je našťastie neklonovateľná. Jej nekopírovateľnosť spočíva v tom, že Boh je jedinečný; svätosť, ktorú v nás chce vytvoriť je originálna. Aj preto je snaha kopírovať život nejakého svätca len stratou času. A aj preto je namieste otázka: Čo si pod spojením slov „tvoj svätý život“ predstavuješ ty.
Ďakujem Bohu za to, že každý z náš môžeme žiť svoju svätosť. Že každý môžeme vidieť náš vzor Ježiša Krista zo svojho uhla pohľadu. Dnešné premýšľanie zakončím modlitbou dosť známou: …veď len Ty si Svätý, len Ty si Pán, len Ty si Najvyšší….
