Ak ako veriaci chceme, aby bola posilnená naša viera, nemôžeme tento efekt očakávať iba od vonkajších okolností a od osôb vieru verejne reprezentujúcich a zodpovedných za spoločenstvo veriacich. Rozhodnutia a postoje každého veriaceho majú dosah na jeho vieru i na vieru iných.
Hoci to platilo vždy, dnes to platí jedinečným spôsobom. V čase rozšírenia prostriedkov masovej komunikácie sa totiž výzvy na zaujatie postoja k pravde, ktorú som spoznal a hodnotám, ku ktorým sa hlásim, dotýkajú človeka v jeho osobnom priestore. Stratil sa nie len tlak konformizmu, teda ľudskej tendencie prispôsobiť sa skupine, do ktorej patrím. Je zároveň veľmi oslabená podpora iných osôb, ktoré by spolu so mnou odhaľovali hĺbku pravdy a hodnôt, ktoré veriaci človek získal. Jednotlivec je dnes vystavený tlaku, aby sa poddal konformizmu s názormi, ktoré prostredníctvom médií nezadržateľne vnikajú do jeho vnútorného priestoru. Preto sa dnes v kresťanských komunitách stretávame s naliehaním na zdieľanie svojej viery v skupine, ktorá pomôže človeku vieru zakoreniť v jeho vlastnej osobe a živiť z vlastného prístupu k Bohom ponúknutým zdrojom. Je to ochrana proti vanutiu klamlivého, iba ľudského učenia, ktoré človeka hádže sem a tam, ako pred tým varoval svätý Pavol v liste Efezanom (Ef 4,14). Podstatným znakom, že ponuku viery nie len teoreticky zvažujem, ale že som ňou nechal preniknúť svoj život, je ochota postaviť sa za vieru a jej hodnoty aj vo verejnom priestore. A o tom vypovedá Písmo v príbehu svätého Štefana:
Štefan plný milosti a sily, robil veľké divy a znamenia medzi ľudom. Tu vstali niektorí z takzvanej synagógy Libertíncov, Cyrénčanov a Alexandrijčanov a z tých, čo boli z Cilície a Ázie, a hádali sa so Štefanom. Ale neboli schopní čeliť múdrosti a Duchu, ktorým hovoril. Keď to počuli, pukali im srdcia od zlosti a zubami škrípali proti nemu. (por. Sk 6,8-10)
Štefan je muž, ktorého viera vyrástla zo stretania a rastu vo viere spolu s inými kresťanmi, ale zároveň je to podľa Skutkov apoštolov už vo viere zrelý muž. Na verejnosti ju totiž nezapiera, ale dáva do služby všetkých ľudí to, čo mu priniesla. Veriaci robí dôležitý krok dospievania, keď sa nebojí stretnutia s všetkými inými názormi, od veriacich, či takých ľudí, ktorí sa k viere nehlásia. Dôveruje Duchu, ktorý mu aj za pomoci ľudí stále viac rozširuje obzor a odhaľuje pravdu Božej lásky za stále nových okolností. Preto, hoci ho vníma, predsa sa už prestáva báť rizika ľudského nepochopenia pre pravdu Ježiša Krista. On na toto riziko upozornil:
Ježiš povedal svojim apoštolom: „Chráňte sa ľudí, lebo vás vydajú súdom, budú vás bičovať vo svojich synagógach a pre mňa vás budú vláčiť pred vladárov a kráľov, aby ste vydali svedectvo im aj pohanom. Ale keď vás vydajú, nestarajte sa, ako a čo budete hovoriť, lebo v tú hodinu vám bude dané, čo máte povedať. Veď to už nie vy budete hovoriť, ale Duch vášho Otca bude hovoriť vo vás.“ (Mt 10,17-20)
Ježiš dal svätému Štefanovi silu svedčiť nie len slovom. Dnes, keď je tých slov okolo nás nepreberné množstvo, sa sila svedectva presúva ešte niekam inam. V čase pápeža Jána Pavla II., by sme to vedeli zhrnúť do sloganu, že dnešný svet potrebuje takých učiteľov, ktorí sú zároveň aj svedkami toho, čo hovoria. Takýmto učiteľom je svätý Štefan. On je tiež svedkom, že Boh dáva túto silu svedectva človeku. Každému človeku, ktorý v iných ľuďoch nevidí predovšetkým odporcov, ktorých sa treba báť. Sú to ľudia v slabosti zmietaní vetrom nejakého učenia, ktoré nimi hádže sem a tam. A keď proti tebe vystupujú v zlosti, vtedy sa učíš postoju prvého svedka Ježišovej lásky a modlíš sa so Štefanom:
„Pane nezapočítaj im tento hriech.“ (por. Mt 10,22)
