Aj preto sa usiluje človek neustále bádať, poznávať, chápať a objavovať. Je to dobre. Boh dal človeku zem, aby nad ňou panoval.
Poznávať a chápať by sme však mali aj veci nadprirodzené, tie veci, ktoré sa týkajú Boha a jeho pôsobenia vo svete. Veda, ktorá sa tým zaoberá, je teológia. Aj v nej sa vyskytujú veci, ktoré nám zostanú ešte dlho, ba možno povedať aj natrvalo zahalené, aspoň kým sme tu na zemi. Jednou z týchto vecí je tajomstvo Najsvätejšej Trojice. Že je Boh Trojjediný, teda jeden v troch osobách – Otec, Syn a Duch Svätý – patrí medzi základné poučky katechizmu. Ako je to v skutočnosti možné, my ľudia nepochopíme. Notoricky známy je príbeh o sv. Augustínovi, ktorý sa usiloval pochopiť tajomstvo Najsvätejšej Trojice. Popritom sa prechádzal na brehu mora. Ako sa tak prechádzal, zazrel malého chlapca, ktorý prelieva vodu z mora do malej jamky na piesku. Na otázku, čo robí, mu chlapec odpovedal: „Prelievam more do tejto jamky.“ Keď mu Augustín chcel vysvetliť, že je to nemožné, chlapec mu povedal: „Skôr ja prelejem more do tejto jamky, ako ty pochopíš tajomstvo Najsvätejšej Trojice.“ A zmizol.
Ktovie, ako reagoval ďalej sv. Augustín. A ktovie, či je vôbec táto historka pravdivá. Jedno je však isté. Sv. Augustín je pôvodcom vety „Miluj a rob, čo chceš“. Pochopil, že najdôležitejšia je láska. Akoby nám to chcel Boh povedať aj v dnešnej liturgii slova. Dnešnú nedeľu oslavujeme Najsvätejšiu Trojicu, ale všetky tri čítania nám hovoria o láske. Akoby nám chcel Boh povedať, že nie je až tak dôležité všetko pochopiť a rozumieť. Najdôležitejšie je vedieť o Božej láske k nám a vedieť milovať.
V prvom čítaní z knihy Exodus (34,4-7.8-9) čítame, že napriek hriechom Izraelitov a ich tvrdohlavosti im Boh odpúšťa a znova sa môžu volať Božím ľudom. V druhom čítaní sv. apoštol Pavol píše Korinťanom, aby sa navzájom povzbudzovali, žili v pokoji a rovnako zmýšľali. Želá im, aby bola s nimi milosť Pána Ježiša, Božia láska a spoločenstvo Svätého Ducha. Dokonca doslova píše: „Pozdravte sa navzájom svätým bozkom“. Skutočne nalieha, aby prijali Božiu lásku a nechali ju vzrastať medzi sebou.
V evanjeliu čítame nádherné slová Pána Ježiša o tom, prečo ho Boh poslal na svet. Sú to slová o skutočnej láske Boha k ľuďom. Naozaj musíme konštatovať, že láska je to podstatné. Hoci náš rozum je obmedzený a mnohým veciam nechápeme, na Božiu lásku sme schopní odpovedať. Všetkým prajem, aby spoznali, ako nesmierne nás Boh miluje. Na záver si vypočujme Ježišove slová, ktoré zachytil evanjelista Ján vo svojom evanjeliu (Jn 3,16-18): Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil. Kto v neho verí, nie je súdený. Ale kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno Jednorodeného Božieho Syna.