Posledné týždne prehlbujeme poznanie o ňom ako o pánovi ľudského života a smrti a sudcovi tohto sveta, kráľovi, ktorému patrí posledné slovo.
Stať z nového zákona, čítaná pri dnešnej liturgii, práve obrazom kraľovania opisuje Ježišov prichádzajúci konečný súd nad týmto svetom: „odovzdá Bohu a Otcovi kráľovstvo, keď zruší každé kniežatstvo, každú mocnosť a silu… lebo on musí kraľovať, kým mu Boh nepoloží všetkých nepriateľov pod nohy…“ (por. 1 Kor 15,24-25)
Táto Slávnosť upozorňuje, že sa každý z nás ľudí ocitne pred súdom, kde Kráľ dejín postaví spravodlivých po svojej pravici, aby ich odmenil a pozval do svojho kráľovstva a tých druhých po ľavici, aby ich odsúdil. Bez pochýb malo v posledných storočiach symbolickú spoločenskú hodnotu zdôrazňovanie Kristovho panovania a súdu nad svetom. Slová „ľavica“ a „pravica“ údajne v čase francúzskej revolúcie označovali naľavo sediacich, povedzme to „revolučných rovnostárov“ a napravo monarchistických prívržencov kráľa.
Cirkev odsúdila neskoršie politické sily, ktoré sa v dejinách sveta s heslom rovnosti chceli postaviť na miesto patriace Kristovi a urobiť svoj konečný súd nad svetom a jeho nespravodlivosťou. Ohlasovali zničenie všetkých nepriateľov človeka aj za cenu poníženia a zničenia jednotlivých ľudí a ich jedinečného ja. Vyprodukovali aj systém, ktorý s heslom nastolenia sociálnej spravodlivosti a rovnosti iba v Sovietskom zväze zničil viac ľudských životov, ako druhá svetová vojna. Pokračovanie takéhoto zmýšľania by sa dnes asi označilo ako krajne ľavicové a je už, dúfam, prekonané.
Mylný by bol však aj uzáver, že Cirkev patrí na pomyselný protipól, teda na stranu politickej pravice. Zvrchovanosť Ježišovej vlády sa snažili spojiť so svojím úradom aj niektorí pozemskí králi. Stále si však musíme pripomínať, že všetci sme pred očami Kráľa, ktorému patrí skutočný konečný súd. Známy výrok francúzskeho kráľa „štát som ja“, poukázal na snahu človeka nárokovať si vplyv svojho ja na iných. Je však len karikatúrou Ježišových slov – „čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“ (Mt 25,40). Pravý Kráľ nimi povedal – „nie len štát, ale celý svet, v ktorom žijete som ja prítomný v ľuďoch okolo vás“. Predstavil sa ako prítomný vo všetkých ľuďoch, ktorí potrebujú pomoc, aby ju moje ja mohlo slobodne poskytnúť. Môžem ho zvrchovane uplatniť v službe, tak ako ho na zemi uplatnil Ježiš. Som pred ním ako osoba so svojím jedinečným ja, ktorá sa svojimi skutkami každý deň rozhoduje pre jednu z dvoch strán. Moje voľby rozhodnú, či nechám jeho kráľovstvo vo mne a v mojom okolí vládnuť už tomto čase. Neminie ma však vynesenie rozsudku nad rozhodnutiami môjho ja podľa záverečnej súdnej reči, ktorú túto nedeľu počúvame:
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Až príde Syn človeka vo svojej sláve a s ním všetci anjeli, zasadne na trón svojej slávy. Vtedy sa pred ním zhromaždia všetky národy a on oddelí jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od capov. Ovce si postaví sprava a capov zľava.
Potom Kráľ povie tým, čo budú po jeho pravici: „Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta. Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne.“ Vtedy mu spravodliví povedia: „Pane, a kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a dali sme ti piť? Kedy sme ťa videli ako pocestného a pritúlili sme ťa, alebo nahého a priodeli sme ťa? Kedy sme ťa videli chorého alebo vo väzení a prišli sme k tebe?“
Kráľ im odpovie: „Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“
Potom povie aj tým, čo budú zľava: „Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom!“ Lebo som bol hladný a nedali ste mi jesť; bol som smädný a nedali ste mi piť; bol som pocestný a nepritúlili ste ma; bol som nahý a nepriodeli ste ma; bol som chorý a vo väzení nenavštívili ste ma.“ Vtedy mu aj oni povedia: „Pane, a kedy sme ťa videli hladného alebo smädného alebo ako pocestného alebo nahého alebo chorého alebo vo väzení a neposlúžili sme ti?
Vtedy im on odpovie: „Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, ani mne ste neurobili.“ A pôjdu títo do večného trápenia, kým spravodliví do večného života.
(por. Mt 25, 31-46)
Opäť sa okolo nás reklamou rozbieha predvolebná kampaň politických strán. Ochotne by som si dal poradiť, či voliť tú alebo onú, pravicovú alebo ľavicovú stranu, ktorá bude zárukou riešenia problémov našich chorých, našej spravodlivosti, pomoci tým, čo sú odkázaní na sociálnu pomoc… . Keď rozmýšľam nad skutočnými odpoveďami na tieto otázky, stále menej sa dívam napravo i naľavo a len vidím, že som kdesi uprostred. Mohol by som povedať, že sa nachádzam v treťom sektore. Tam vidím priestor, aby som poslúžil tým, čo to potrebujú a v nich Kráľovi, ktorý bude súdiť môj život.
