Trochu ma to zarazilo, lebo veď kňazi sú tu na to, aby šírili vieru, evanjelium, aby povzbudzovali iných. Uvedená veta akoby hovorila, že vieru nemali, museli ju prijať. Samozrejme, myslí sa tu ešte na starozákonných židovských kňazov, ktorí prijali Ježišovo posolstvo. Chcem sa však nakrátko zastaviť pri dnešných kňazoch a ich službe.
Celý úryvok z tejto knihy na dnes hovorí o šírení evanjelia v prvotnej Cirkvi:
V tých dňoch, keď počet učeníkov rástol, Helenisti začali šomrať na Hebrejov, že pri každodennom obsluhovaní zanedbávajú ich vdovy. Preto Dvanásti zvolali zhromaždenie učeníkov a povedali: „Nie je správne, aby sme my zanedbávali Božie slovo a obsluhovali pri stoloch. Preto si, bratia, vyhliadnite spomedzi seba sedem osvedčených mužov, plných Ducha a múdrosti, a na túto úlohu ustanovíme ich. My sa budeme celkom venovať modlitbe a službe slova.“ Táto reč sa páčila celému zhromaždeniu a vyvolili si Štefana, muža plného viery a Ducha Svätého, ďalej Filipa, Prochora, Nikanora, Timona, Parmenáša a Mikuláša, prozelytu z Antiochie. Postavili ich pred apoštolov a oni sa modlili a vložili na nich ruky. Božie slovo sa šírilo a počet učeníkov v Jeruzaleme veľmi rástol. Aj veľa kňazov poslušne prijalo vieru. (Sk 6,1-7)
Apoštoli boli naozaj horliví. Okrem kázania sa zrejme venovali aj administratívnym službám, akou bolo napríklad rozdeľovanie vecí núdznym, medzi ktorých patrili aj spomínané vdovy. Práce však bolo priveľa, nestíhali to. Mnohým sa to nepáčilo a šomrali. Apoštoli tak prišli na to, že si musia úlohy podeliť a zadefinovať, čo má kto robiť. Dá sa povedať, že zaviedli do praxe princíp subsidiarity. Uvedomili si, že oni sami nemusia robiť všetko, môžu si vybrať iných, ktorí im budú pomáhať, každý v tom, čo zvládne. Oni sa teda naďalej venovali kázaniu a šíreniu viery, pričom na menej dôležité služby vyvolili iných, starostlivo vybratých. Na týchto vložili ruky, a tak ich aj úradne ustanovili.
Mám dojem, že dnes ľudia kňazov dosť často posudzujú podľa toho, koľko kostolov postavili, koľko precestovali, čo dokážu, čo majú a podobne. Podľa tohto úryvku sú však potrebné iné veci. Kňaz sa má snažiť o to, čo apoštoli: venovať sa modlitbe a službe slova. Toto je prvotná úloha, toto je kritérium pre čiastočné zhodnotenie toho, či sa kňaz snaží byť verný alebo nie. A ostatné vlastnosti sú tiež zjavné: má byť dobrej povesti, vedený Duchom Svätým a múdry. Toto všetko by však bolo zbytočné, keby neplatilo o kňazovi to, čo sa hovorí v spomínanej poslednej vete dnešného úryvku: „Aj veľa kňazov poslušne prijalo vieru.“ Kňaz musí veriť v Boha a Bohu a musí byť poslušný Jeho slovu.
Pred týždňom – na Nedeľu Dobrého Pastiera – sme sa začali intenzívnejšie modliť za kňazov a za duchovné povolania. Verím, že aj dnešný úryvok nás dokáže povzbudiť k tomu, aby sme od kňazov požadovali to, čo naozaj požadovať máme, a aby sme im to aj v modlitbe vyprosovali…
