Predstavte si, že do poradne Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, príde riešiť odborný problém vedúci Katedry Slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského. Otázka, ktorú kladie šéfovi poradne znie: „S akým „i“ sa píše „kino“, s tvrdým, či mäkkým?“ Alebo žeby medzi matematickými špecialistami na odbornej konferencii niekto položil otázku, koľko je dva plus dva…
K takejto absurdite prirovnáva otázku o najväčšom prikázaní, položenú Ježišovi, slovenský biblista Blažej Štrba.
Keď sa farizeji dopočuli, že umlčal saducejov, zišli sa a jeden z nich, učiteľ zákona, sa ho spýtal, aby ho pokúšal: „Učiteľ, ktoré prikázanie v Zákone je najväčšie?“
On mu povedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojim srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! To je najväčšie a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci.“
Veď predsa išlo o diskusiu „učiteľov zákona“, profesionálov, špičkových odborníkov vo vykladaní biblických textov. A jeden z nich sa pýta „konkurencie“ na najzákladnejšiu vec. Prečo?
Chce mu ukázať, že on, Ježiš z Nazareta medzi nich, učiteľov zákona, nepatrí? Že jemu sa oplatí klásť len primitívne, každému jasné otázky? O to tam asi nešlo. Zákonníci veľmi dobre vedeli, ako to Ježišovi páli. V čom všetkom ich predbieha. O jeho múdrosti sa presvedčili i pred chvíľou, keď geniálne vyriešil takmer neriešiteľnú dilemu o dani cisárovi. Keď takto umlčal farizejov, prišli za ním saduceji. Tí ho zas chceli nachytať na príbehu o žene siedmich mužov, ktorí jej postupne zomreli, pričom otázka znela, ktorému bude manželkou po vzkriesení z mŕtvych. Ježiš geniálne vyriešil aj tento zdanlivo neriešiteľný problém. (Pozri Mt 22, 23-33)
Oni ho však chceli nachytať, ukázať, že sa mýli, že ide mimo. A tak si možno povedali – ak bez problémov rieši najzamotanejšie prípady, možno sa chytí na najjednoduchšiu poznámku. Alebo sa aspoň nahnevá, prečo ho otravujeme takou primitívnosťou. A sám hnev ho usvedčí, aký je „ľudomil“.
A možno skúsili klasickú „policajnú“ metódu zlého a dobrého. Po kriku a vyhrážkach, ktorým obvinený väčšinou odoláva, totiž klasický prichádza útecha a pochopenie, na ktoré sa „chytí“. A tak teraz, po dvoch ťažkých chytákoch, jednoduchá otázka.
Či to bolo tak, či onak, úmysel nebol dobrý. Sám evanjelista sv. Matúš položenie otázky uvádza slovami: „aby ho pokúšal“. Nie aby sa učil, aby diskutovali, riešili problém…
A Ježiš do tretice nesplnil očakávania svojich oponentov. Nič nevyčíta, neukazuje hnev, nerieši motív, ale úplne jasne, až školácky presne, hovorí základnú morálnu poučku aj s jej vzťahom k biblickému zjaveniu. Práve týmto spôsobom znovu vyhráva rozumový i psychologický zápas so svojimi protivníkmi.
Súčasne sa ukazuje ako jediný skutočný Učiteľ. On totiž nielenže odpovedá na otázky, či rieši problémy, on pritom aj učí. Svojich žiakov – apoštolov i ostatných prítomných. A v neposlednej miere nás všetkých – generácie jeho obdivovateľov a nasledovníkov. Učí rozlišovať, lebo ako hovorí staré latinské príslovie, kto dobre rozlišuje, ten dobre vedie (učí). V prvom prípade učil o rozlišovaní medzi duchovným a svetským (politickým). V druhom o rôznosti života pred a po smrti. A teraz ,do tretice, o rozlišovaní dôležitosti, stupňa morálnych príkazov. Lebo práve kvôli tomu, že ich je množstvo, treba ich ani nie tak poznať, ako správne zoradiť. Chápať pramene, motívy, princípy.
A tak nám tento krátky príbeh, úryvok s jednou otázkou a jednou odpoveďou, v jeho súvislostiach a v komentári spomenutého slovenského „učiteľa zákona“, ponúka hneď niekoľko dôležitých poučení:
1. Ak sa chceme podobať na Ježiša, musíme byť ako On – tichí a pokorní srdcom. Nehrať sa na „niekoho“, ale vedieť prijať aj jednoduché výzvy, otázky, či podnety.
2. Zápas treba dotiahnuť do konca. Netreba sa dať nachytať protivníkovi, že tempo sa už zvoľňuje a v závere vlastne o nič nejde. Bič plieska na konci.
3. Vždy a všade treba mať na zreteli, kým sme a čo je naša základná životná úloha.
4. Keď uvažujeme, začnime rozlišovaním – o čom, s kým, ako …
5. Niet dôležitejšieho morálneho imperatívu, ako láska k Bohu a k ľuďom.
6. Správny rebríček hodnôt a prikázaní, ktoré ich chránia, je základom skutočného náboženského života.
7. … to už nechám na Vás, pričom verím, že to dotiahnete až k desiatke…
