Neprotirečia, nepoučujú, každému dajú za pravdu, s každým chcú byť kamaráti a u každého chcú byť obľúbení. Ako takíto ľudia obyčajne končia? Chceli byť kamaráti so všetkými a nie sú zadobre s nikým. Prečo? Pretože nemajú „chrbtovú kosť“.
Zo skúsenosti vieme, že nie je možné vyhovieť v živote každému, ak chceme byť pravdivý a žiť podľa nejakých hodnôt a zásad. A teraz nemám na mysli výslovne kresťanské hodnoty, ale životné zásady vo všeobecnosti. Ako náhle chcete byť v živote verní nejakým hodnotám, musíte naraziť na ľudí, ktorí tieto hodnoty, alebo zásady, pravidlá, nedodržiavajú, alebo neuznávajú. A tu sa vytvára priestor pre neporozumenie a pre rozdelenie.
Ak toto platí pri akýchkoľvek vyšších hodnotách, podľa ktorých chce človek žiť, o čo viac to platí o Ježišovom evanjeliu a o živote viery. Ježiš na viacerých miestach v Biblii hovorí o pokoji, ale nezabudne vždy dodať, že pokoj ktorý on dáva, nie je taký, ako dáva svet, to neznamená byť zadobre so všetkými. Je to niečo na úplne inej úrovni. V evanjeliu dnešnej 20. nedele dokonca otvorene hovorí o rozdelení:
„Ježiš povedal svojim učeníkom: „Oheň som prišiel vrhnúť na zem; a čo chcem? Len aby už vzplanul! Ale krstom mám byť pokrstený a ako mi je úzko, kým sa to nestane!
Myslíte si, že som prišiel darovať pokoj zemi? Nie, hovorím vám, ale rozdelenie. Lebo odteraz sa päť ľudí v jednom dome rozdelí: traja proti dvom a dvaja proti trom. Rozdelia sa otec proti synovi a syn proti otcovi, matka proti dcére a dcéra proti matke, svokra proti neveste a nevesta proti svokre.“ (Lk 12,49-53).
Keď človek dočíta tieto slová evanjelia, prepadne ho hrôza. Toto môže Ježiš chcieť? Rozdelenie, neporozumenie, nenávisť? Určite nie. Ale je to niečo podobné, ako keď Kristus hovoril o pohoršeniach. „Beda svetu pre pohoršenie! Pohoršenia síce musia prísť, ale beda človekovi, skrze ktorého pohoršenie prichádza!“ (Mt 18,7). Na jednej strane je to niečo zlé, ale v živote sa tomu nevyhneme. Jedna z námietok „odporcov“ náboženstva je: Prečo Boh dovolí toľko zla vo svete? Nuž Boh stvoril človeka ako slobodného a sloboda ľudskej vôle, je to, čo nás robí človekom. A tak Boh nemôže poprieť slobodnú vôľu, ktorú nám daroval. Rešpektuje ju. Bolí ho, keď si ľudia ubližujú, ale nemôže poprieť jeden z najzákladnejších princípov, ktoré robia človeka človekom. Práve táto ľudská sloboda je dôvodom už spomínaných pohoršení, ale aj dôvodom rozdelenia, o ktorom Ježiš v dnešnom evanjeliu hovorí.
Výrazom „oheň“ sa nemyslí na ničenie, ale je to oheň Ducha Svätého. A výrazom „krst“ sa myslí, podobne ako je tomu v Mk 10,38 (Na to im Ježiš povedal: „Neviete, čo žiadate. Môžete piť kalich, ktorý ja pijem? Alebo môžete byť pokrstení krstom, ktorým som ja krstený?), Ježišovo utrpenie a jeho obeť na kríži. A práve postoj viery voči Kristovej obeti a prijatie Ducha Svätého, z ktorého vyplýva aj následný štýl života, je to, čo ľudí rozdeľuje. Nie je to nejaká ľudská nevraživosť, ale zmena života u tých, ktorí Ježiša príjmu a neschopnosť pochopiť túto zmenu u tých, ktorí Ježiša prijať nechcú. Keďže Boh nám dal slobodu rozhodovania, človek má právo rozhodnúť sa neprijať Krista za svojho Spasiteľa a neprijať Ducha Svätého. Tým sa však oberá nie len o možnosť spásy, ale aj o schopnosť rozumieť duchovným veciam. Sv. Pavol napísal vo svojom liste Korinťanom:
„A my sme nedostali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čo nám Boh daroval. A o tom hovoríme nie slovami naučenými od ľudskej múdrosti, ale slovami, ktoré nás naučil Duch; duchovné veci duchovne vysvetľujeme. Živočíšny človek neprijíma veci Božieho Ducha; sú mu bláznovstvom a nemôže ich pochopiť, lebo ich treba duchovne posudzovať. No duchovný posudzuje všetko a jeho nik nemôže posúdiť. Veď kto poznal Pánovo zmýšľanie, aby ho poúčal? My však máme Kristovo zmýšľanie.“ (1Kor 2, 12-16)
A toto je to rozdelenie, o ktorom hovorí dnešné evanjelium. Boha to bolí, ale rešpektuje dar slobody, ktorý nám daroval. Je to síce bolestivé, vnáša to veľakrát neporozumenie dokonca aj medzi najbližších, ako sme o tom čítali, ale sloboda je veľkou výsadou človeka. A Boh ju rešpektuje.
Prajem Vám, drahí priatelia, aby ste svoju slobodu využívali len na svoje budovanie, na vernosť Kristovi a na budovanie spoločenstva. Nech pri pohľade na náš život, Boh nemusí „ľutovať“, že nám zveril úžasný, ale ťažký dar slobody.
Nech Vás Pán Boh žehná!
Jozef Fričovsk