Je možné písať bielou kriedou na bielu tabuľu, alebo čiernou na čiernu? Či ako sa u nás hovorí „čiernou kriedou do komína“? Je, ale nič neuvidíme, neporozumieme.
Práve rozdielnosť, až kontrast farieb, odkrýva skutočnosť. Pomáha správne vidieť. Jeden z najväčších kontrastov, aké človek pozná, je rozdiel medzi životom a smrťou. Práve ním si Ježiš pomáha, keď chce svojim poslucháčom ukázať hodnotu a silu pokrmu o ktorom hovorí. Mohli sme to počuť (čítať) už pred týždňom a znova sa k tomu vracia v závere dnešného úryvku:
„Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“ Židia sa hádali medzi sebou a hovorili: „Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?!“ Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život.
Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom. Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa. Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky.“
Aj keď kontrast medzi životom a smrťou je silný, rozumieť Ježišovej reči nie je jednoduché. Rozdiel medzi „otcami“, ktorí zomreli a konzumentmi Ježišovho Tela, o ktorých vieme, že tiež zomreli, je totiž nejasný. Dotýka sa totiž „druhej smrti“, ktorú autor dnešných riadkov, sv. Ján, tri krát spomína vo svojej knihe Zjavenia. Jedná sa o večnú smrť, ktorú voláme i peklo.
Poďme však po poriadku. Slovník biblickej teológie redigovaný Xavierom Léonom Dufourom pri hesle „smrť“ píše: „V Novom Zákone sa predchádzajúce línie biblického zjavenia o smrti zbiehajú do tajomstva Kristovej smrti. V nej sa celé dejiny javia ako gigantická dráma života a smrti. Až po Krista a bez neho boli kráľovstvom Smrti. Prichádza Kristus a svojou smrťou víťazí nad samou Smrťou. Od tejto chvíle sa mení zmysel smrti pre nové ľudstvo, ktoré zomiera s Kristom, aby s ním večne žilo.“
Keď teda Kristus, Bohočlovek, spomína život ako ovocie požívania svojho Tela, myslí nový život, život po smrti, po vzkriesení. Tento život on sám sebe i celému ľudstvu vybojoval na kríži a ukázal po zmŕtvychvstaní. Nový život, ktorému druhá smrť neublíži, však nie je prirodzenou, automatickou skutočnosťou. Je darom a to nie pre každého, ale len pre toho, kto v Krista verí, kto sa k nemu svojim životom hlási. Slovník pokračuje: „Dráma ľudstva v zápase so smrťou sa takto odohráva v živote každého z nás. Od našej voľby pred Kristom a Evanjeliom závisí, ako sa ona pre nás rozrieši. Pre jedných to bude život večný, lebo Ježiš hovorí: „Kto zachováva moje slová, neuvidí smrť naveky (Jn 8,51); pre iných to bude hrôza „druhej smrti“ (Zjv 2,11; 20,14; 21,8).“
Pričom jeden z prejavov viery je i požívanie Eucharistie, chleba a vína, ktoré sa mocou Kristovej smrti a zmŕtvychvstania menia na Jeho Telo a Krv, teda na samého Krista. Pričom ide o communio, spoločenstvo, v určitom slova zmysle o vnútorné zjednotenie, priam splynutie s Ježišom. Teda s víťazom nad smrťou, Božím Synom. V tom je sila svätého prijímania.
Keď o tom píšem, uvedomujem si, že vyššie uvedený citát z Jánovho evanjelia by ste mali čítať až teraz. Nič Vám však nebráni, aby ste to urobili znovu. Možno Vám bude jasnejší, ako pri prvom čítaní.
A možno ešte stále celkom nie. Ono je to totiž ako pri športe. Keď som sledoval prenosy z olympiády, nie vždy som rozumel terminológii športových redaktorov. Niektoré detaily, najmä pri disciplínach, ktoré som v živote vôbec neskúsil (trojskok, hod oštepom…), sa mi zdali nejasné. Doslova som tie rozdiely nevidel. A pritom oni rozhodovali o umiestnení, o víťazstve. Podobne, ak chceme pochopiť detaily v Kristovej reči, musíme sa jej venovať nielen pri jednom čítaní. To sú roky poznávania a skúseností života s ním. Možno aj preto iba niektorí na štadióne (v kafarnaumskej synagóge) pochopili, o čom hovorí.
O tom však už bude hovoriť evanjelium budúcej nedele.
Vladimír Slovák, rímskokatolícky kňaz