Prednedávnom sa u mňa zastavil jeden priateľ len niekoľko dní po tom, ako sa vrátil z dovolenky v Bulharsku. Bol plný zážitkov, o ktoré sa so mnou rád podelil. Strávil ju spolu s celou rodinou a keďže všetci sú umelecky zameraní, okrem dobrej ceny spomínal aj historické pamiatky a kultúrne zážitky. „Vedia to predať“ – bol jeden z jeho základných dojmov z tejto cesty. Presne to isté som si povedal, keď som bol s priateľmi na dovolenke v Južných Čechách. Kvalitne značené cyklotrasy, množstvo stravovacích možností, dobré pivo (ktoré cyklistom nie je zakázané), servisy, atrakcie a samozrejme krásna príroda prezentovaná ako „Česká Kanada“. Tešil som sa a zároveň som bol smutný. Veď u nás je tiež krásna príroda a atrakcie. Len to nevieme tak predať. Voľajako nám ten marketing nejde.
Zdá sa, že sme v ňom ešte len na pol ceste, podobne ako Ježišovi učeníci v evanjeliu dnešnej nedele:
Keď Ježiš počul o smrti Jána Krstiteľa, odobral sa odtiaľ loďkou na pusté miesto do samoty. Ale zástupy sa o tom dopočuli a pešo išli z miest za ním. Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi a uzdravoval im chorých. A keď sa zvečerilo, pristúpili k nemu učeníci a hovorili: „Toto miesto je pusté a čas už pokročil. Rozpusť zástupy, nech sa rozídu do dedín kúpiť si jedlo.“ Ale Ježiš im povedal: „Nemusia nikam chodiť; vy im dajte jesť!“ Oni mu vraveli: „Nemáme tu nič, iba päť chlebov a dve ryby.“ On povedal: „Prineste mi ich sem!“ Potom rozkázal, aby si zástupy posadali na trávu. Vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával učeníkom a učeníci zástupom. Všetci jedli a nasýtili sa, ba ešte nazbierali dvanásť plných košov zvyšných odrobín. A tých, čo jedli, bolo asi päťtisíc mužov okrem žien a detí.
Celý príbeh, okrem Ježišovej moci nad hmotnými vecami, prezentuje aj jeho ukážkový „marketingový“ prístup k cieľovej skupine. Ježiš odchádza oddychovať a rozjímať o svojom poslaní. Podnetom nie je ani tak únava ako násilná smrť jeho predchodcu o ktorej ho oboznámili Jánovi učeníci. Keď však prichádza na miesto odpočinku, zisťuje že tí, ku ktorým je poslaný, sú tam tiež. Cieľová skupina jeho produktu – dobrej zvesti o božej láske, evanjelia – je pred ním. A Ježiš sa jej napriek únave a osobnej túžbe po samote venuje. Evanjelista hovorí, že sa nad zástupom „zľutoval“. Marketingovým jazykom by sme povedali, že premohol vlastné záujmy a dal prednosť túžbam a potrebám cieľovej skupiny. Poznal ich, vedel, čo chceli a podľa Matúša „uzdravoval im chorých“.
Ježišovi najbližší spolupracovníci – marketingový tím božieho kráľovstva – citlivo vnímajú tento jeho postup a učia sa ho. Aj oni sa zameriavajú na potreby cieľovej skupiny a zisťujú, že jednou z nich je hlad. A chcú túto potrebu aj riešiť. Preto prichádzajú za Ježišom s návrhom: „Rozpusť zástupy, nech sa rozídu do dedín kúpiť si jedlo“. On však ich riešenie nepovažuje za správne. Prečo? Lebo ho posúvajú na zástup, na cieľovú skupinu, čím vlastne ostávajú stáť v polovici cesty. „Vy sa hýbte, vy to riešte, Vy im dajte jesť. Neposúvajte to na nich. Oni sú objekt vašich služieb, vášho pôsobenia. A tak nech ostanú na svojom mieste a vy rozmýšľajte ako vyjsť v ústrety ich potrebe.“ Takto by sme mohli preložiť reakciu božského Učiteľa marketingu. A následne im ukazuje, že s božou pomocou („pozdvihol oči, dobrorečil“ a až potom „lámal chlieb“) to ide, aj keď pôvodný rozpočet stravy je hlboko podhodnotený.
Je to lekcia o dotiahnutí vecí, o prevzatí zodpovednosti, o správnom marketingu „predaja božieho kráľovstva“. Lekcia, ktorá nepatrila len Dvanástim, lež aj ostatným Ježišovým učeníkom. Aj nám. Aj my totiž často zastaneme v polovici cesty. Vnímame situáciu okolo seba, analyzujeme ju a často aj hľadáme riešenia. Pre tých druhých: „Mal by to urobiť takto, nemal by robiť toto, tu spravil chybu, ktorej by sa mal vystríhať“ a pod. Áno, ani my väčšinou nerozmýšľame, čo my môžeme urobiť pre riešenie situácie ľudí okolo nás, ba často aj svojej vlastnej, ale chceme, aby robili tí druhí.
Mimochodom, tento postoj mi úžasne pripomína politickú scénu – a nielen slovenskú. Všetci „hore“ vnímajú nedostatok financií, ale opatrenia na ich získanie sa dotýkajú občanov. Tých dole, tých druhých, nie politických elít. Skúmajú sa túžby a potreby občanov, robia sa prieskumy verejnej mienky a presne sa vie, čo volič chce a čo nechce. Ba sa mu aj sľúbi, to čo chce. Len sa to potom nevykoná… Tragédiou je, že tento „polovičatý marketing“ našim politikom stále akosi prejde. Tragédiou nielen preto, že to je nezdravé, že na to všetci doplácame, ale hlavne preto, že nakoľko to politikom takto ide, často si myslíme, že je to správne. Mýli nás to.
Ježiš však nechce, aby jeho učeníci boli pomýlení. Chce, aby rozmýšľali, hovorili a konali zdravo a správne. Aj v oblasti marketingu slova. Chce, aby prevzali svoj diel zodpovednosti. Chce, aby sa podobne ako On premohli a slúžili tým, ku ktorým sú poslaní.
Apoštoli to pochopili. Ich ohlasovanie po Ježišovom nanebovstúpení a zoslaní Ducha Svätého, ich úspechy v odovzdávaní viery svedčia o „správnom marketingu“, o prijatí Ježišovho postoja. Zobrali ho až po vyliatie vlastnej krvi. Pochopilo to aj množstvo iných kresťanov, ako o tom svedčí i modlitba sv. Františka, ktorú sme si citovali i pred 4 týždňami: „Pane, daj, aby som sa snažil skôr potešovať iných, než aby mňa potešovali; skôr chápať iných, než aby mňa chápali…“
Pochopíme to konečne aj my? Ak pôjdeme ďalej, ak nezostaneme v polceste, ak budeme rozmýšľať čo ja môžem urobiť, ak to aj urobíme, ak na to poprosíme božie požehnanie, bude to výborný krok pre náš život. Pre prežívanie viery i každodenných starostí. A bude to aj krok k tomu, aby sa naše Slovensko stalo krajinou nielen úspešnou a vyhľadávanou, lež aj skutočne kresťanskou.
