Pred pár týždňami ma krstiaci rodičia pozvali na slávnostný obed. Po skončení, keď som ďakoval za výborné jedlo a milú atmosféru, mi hostiteľ hovorí: „I ja ďakujem, že ste prijali naše pozvanie“. Nedalo mi, aby som pozvanie neopätoval. Ale dovolil som si ho trochu „farársky“ obmeniť: „Budem rád, keď aj vy častejšie prijmete moje pozvanie, vlastne pozvanie môjho šéfa, ktoré sprostredkúvam, k stolu s duchovným pokrmom.
Milí priatelia! Som rád, že vy ste toto pozvanie nášho Majstra, Učiteľa a Pána dnes prijali.
Náš šéfkuchár – Ježiš nám cez svojho čašníka – evanjelistu Lukáša, naservíroval 4 chody: Dúfam, že Vám budú chutiť:
1. Predjedlo:
Ktosi zo zástupu povedal Ježišovi: „Učiteľ, povedz môjmu bratovi, aby sa so mnou podelil o dedičstvo.“ On mu odvetil: „Človeče, kto ma ustanovil za sudcu alebo rozdeľovača medzi vami?“
2. Polievka (vývar):
A ostatným povedal: „Dajte si pozor a chráňte sa všetkej chamtivosti! Lebo aj keď má človek hojnosť všetkého, jeho život nezávisí od toho, čo má.“
3. Hlavné jedlo:
A povedal im aj podobenstvo: „Istému boháčovi prinieslo pole veľkú úrodu. Premýšľal a hovoril si: „Čo budem robiť? Veď nemám kde uložiť svoju úrodu.“ Potom si povedal: „Toto urobím: Zrúcam svoje sýpky a postavím väčšie a tam uložím všetko obilie i ostatný svoj majetok. Potom si poviem: Duša, máš veľké zásoby na mnohé roky. Odpočívaj, jedz, pi a veselo hoduj!“ Ale Boh mu povedal: „Blázon! Ešte tejto noci požiadajú od teba tvoj život a čo si si nahonobil, čie bude?“
4. Dezert:
Tak je to s tým, kto si hromadí poklady, a pred Bohom nie je bohatý.“
Chutilo? Alebo ste ešte nestihli stroviť? Lebo to nebol ľahko stráviteľný pokrm! To bol ťažký obsah! Ježiš najskôr nechce pomôcť v rodinnom spore a potom neguje úsilie človeka zveľadiť svoj majetok. A nakoniec akoby to chcel povedať, že to podobenstvo je aj o nás – s každým, kto hromadí… ! Veď predsa musíme niečo zhromaždiť: drevo na zimu, keď bude treba kúriť, alebo „aspoň“ peniaze na plyn, či elektriku. Ale tiež zaistiť rodinu, deti, pripraviť sa na horšie časy. A treba nám aj užívať, dovolenkovať, či prázdninovať! Vari je toto všetko zlé?! Ak to Ježiš za také považuje, nech sa nečuduje, že nám tento „obed“ celkom nezapasoval!
Naozaj, kedy Vám jedlo „zapasuje“? Čo je podľa Vás podmienkou dobrého jedla? Aby bolo chutné (dochutené), alebo výživné, alebo zdravé, alebo … ? Či platí staré príslovie – hlad je najlepší kuchár? A kedy Vám chutí duchovná strava? Keď sa Vám páči myšlienka, či jej podanie? Keď je to v dobrom príbehu, obraze, alebo to závisí od osoby podávateľa? Či to hovorí s láskou, či s ľahostajnosťou, či hnevom, alebo len z povinnosti… Alebo aj tu platí, že hlad po duchovne robí všetko chutným?
A je tu ešte jeden dôležitý pohľad, vlastne kritérium, kedy je jedlo naozaj dobré: Vtedy, keď nám chutí, alebo keď prospieva nášmu zdraviu a životným funkciám? Myslím, že odpovedať ani netreba. Veď niekedy človek doslova nemôže jesť (piť) to čo mu chutí. A nemôže to dať ani iným – napr. deťom neprimerane veľa sladkostí. Pričom myslím, že s duchovnou stravou to nemôže byť inak. Nie každá vedomosť, senzácia, správa, obraz, zvuk … osoží. Aj keď je to veľmi pekné a lákavé.
A tu sme pri jadre Ježišom ponúkanej duchovnej stravy. Pri jeho slove, v ktorom sa striedajú rôzne poučenia, napomenutia, vysvetlenia, podané rôznymi formami. Od obrazu, podobenstva, cez vysvetľovanie až po povzbudenie, napomenutie, či doslova vyhrážku. Myslím, že keď nám to všetko ponúka, má v prvom rade na zreteli náš život. Večný život. A duchovné zdravie. Až potom „ľahkú stráviteľnosť“, chutnosť, príťažlivosť atď. Teda Kristus nám vždy ponúka zdravú a pre nás vhodnú stravu. Záleží len na nás, či ju prijmeme, či sa do nej „zahryzneme“. Ak dáme prednosť sladkým rečičkám z druhej strany, rôznym „cukríkom“, nečudujme sa, že si pokazíme – život.
Na záver ešte tri rozdiely medzi telesným a duchovným pokrmom:
1. Spomínaná hostina sa nedeje každý deň, ani každý týždeň, či mesiac. K duchovnej strave však môžeme „zasadnúť“ aj viackrát denne.
2. Trávenie po jedle môžeme síce vylepšiť dobrým vínom, alebo pivom, no potom to už nie je uvedomelá činnosť. Trávenie božieho slova môžeme tiež podporiť dobrým komentárom, homíliou a pod., ale to nestačí. Potom má nasledovať naša uvedomelá činnosť, uvažovanie, modlitba a snaha o uvedenie do praxe.
3. Nie vždy sa dá po ukončení hostiny vrátiť k tomu istému jedlu. K pokrmu ducha sa však môžeme vrátiť kedykoľvek a nanovo ho „prežuť“.
A práve tento krok by som Vám smerom k dnešnému evanjeliu odporúčal teraz urobiť. Teda ešte raz: Dobrú chuť! Podáva sa menu 18. nedele cez rok:
1. Predjedlo:
Ktosi zo zástupu povedal Ježišovi: „Učiteľ, povedz môjmu bratovi, aby sa so mnou podelil o dedičstvo.“ On mu odvetil: „Človeče, kto ma ustanovil za sudcu alebo rozdeľovača medzi vami?“
2. Polievka (vývar):
A ostatným povedal: „Dajte si pozor a chráňte sa všetkej chamtivosti! Lebo aj keď má človek hojnosť všetkého, jeho život nezávisí od toho, čo má.“
3. Hlavné jedlo:
A povedal im aj podobenstvo: „Istému boháčovi prinieslo pole veľkú úrodu. Premýšľal a hovoril si: „Čo budem robiť? Veď nemám kde uložiť svoju úrodu.“ Potom si povedal: „Toto urobím: Zrúcam svoje sýpky a postavím väčšie a tam uložím všetko obilie i ostatný svoj majetok. Potom si poviem: Duša, máš veľké zásoby na mnohé roky. Odpočívaj, jedz, pi a veselo hoduj!“ Ale Boh mu povedal: „Blázon! Ešte tejto noci požiadajú od teba tvoj život a čo si si nahonobil, čie bude?“
4. Dezert:
Tak je to s tým, kto si hromadí poklady, a pred Bohom nie je bohatý.“
