Ale on sa chcel ospravedlniť, preto sa opýtal Ježiša: „A kto je môj blížny?“
Ježiš povedal: „Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. Náhodou šiel tou cestou istý kňaz a keď ho uvidel, obišiel ho. Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho išiel ďalej. No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich; vyložil ho na svoje dobytča, a zaviezol ho do hostinca a staral sa oň. Na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: „Staraj sa oň a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať.“
Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?“
On odpovedal: „Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo.“
A Ježiš mu povedal: „Choď a rob aj ty podobne!“
(por. Lk 10,25-37)
Podobnosť evanjelia dnešnej nedele s tým, čo dnes stretávam, sa mi vidí ako dobré východisko pre zamyslenie sa nad otázkami života v našej dobe. Vás, ktorí máte chuť uvažovať nad učením, ktoré nám aj pre dnešný čas zanechal Ježiš, zdraví brat rádu kapucínov, kňaz Ján Macej.
Podobnosť uvedenej evanjeliovej state s našou dobou sa mi zdá zaujímavá nie len pre stálu platnosť Ježišovho postoja a odpovedí oslovujúcich aj dnes. Zaujímavá je osoba s Ježišom rozprávajúca, postojom tak blízka nám – dnešným ľuďom. Ukazuje sa tu niekto presvedčený, že je znalý toho, ako veci vo svete chodia, čoho sa treba držať, čo je spoločensky akceptovateľné, ba žiadané a čo alebo kto sa svojím zjavom zdá naopak – ťažko prijateľným. Jedným slovom, je to znalec – znalec zákona toho sveta, v ktorom žije. Aj posmešné oslovenie „učiteľ“ len zvýrazňovalo ako on ovláda zákony svojho sveta. Presne tak sa mi javí človek dnes, keď predstupuje pred Boha, aby si pýtal viac života. Prichádza k nemu však už s presvedčením, že sa pýta niekoho, kto nechápe ako to vo svete beží, nepozná jeho zákony a nemá vplyv na dianie v ňom. Ak aj nie je vyslovene nežiadúci, tak minimálne stojí na krajne nezaujímavej periférii. To, čo o svete a živote v ňom hovoria Božie zákony a sám Ježiš, sa na prvý pohľad zdá úplne okrajové voči hlavnému „prúdu“ dnešného života a preto nezaujímavé.
Stále sa prejavujeme ako znalci zákonov sveta, ktorí zabúdajú, komu svet patrí. A on vie, že nám nanovo musí pripomenúť ten skutočný zákon bez obmedzenia platnosti, jediný vždy správny a vždy účinný – zákon jeho lásky. Preto sa mi vidí príznačné, že v preklade dnešného evanjelia, bol znalec zákona označený malými písmenami, ale Ježišova prekvapujúca otázka sa týkala toho, či pozná Zákon s veľkým„Z“. Keď ju znalec správne zodpovie (podľa židovskej tradície, v ktorej žije) Ježiš pochváli správnosť odpovede a ocení jeho rozhľad, ale pridá niečo prekvapujúcejšie. Naznačí, že vidí do života človeka, ktorého má pred sebou: „Toto rob a budeš žiť!“
Jedinou vetou je odhalená celá situácia. Ježiš vidí človeka, ktorý rozhľad má a vie sa dopracovať k správnosti odpovede vo svojom živote, ale to, čo ako dobré a správne môže spoznať v rozhovore s Bohom a jeho Zákonom, nevie alebo nechce žiť. Možno si myslí, že sa to nedá. Pritom cíti, ako mu plnosť života preteká pomedzi prsty. Chcel by mať život naplnený a dokonca vie, že je jeho dedičom, ale nedokáže si ho vziať, hoci by to tak veľmi rád urobil…
Som dedičom naplneného života tu na zemi v mojom čase, aj vo večnosti. Boh mi dal jeho Zákon – predovšetkým jeho slovo, Sväté písmo, aby som mohol spoznať, čo mám robiť a aby som to začal uskutočňovať. Je to jeho príkaz, že vždy keď to robím, žijem skutočný a naplnený život. „Toto rob a budeš žiť!“
Ježišov láskavý a trpezlivý prístup dáva každému zákonníkovi, čo zanechal svoju sebaistotu, novú šancu. Na najväčšom nepriateľovi židov – samaritánovi mu vysvetľuje, ako sa má správať k blížnemu.
Blížnym robím iného človeka ja sám, keď sa k nemu priblížim v jeho núdzi. Stane sa ním nie vtedy, keď bude on spĺňať moje podmienky rasy, strany, náboženstva, príbuzenských alebo iných privilegovaných vzťahov, mojej nádeje na nejaké výhody alebo zisk. Stane sa takým, keď naň ponad toto všetko budem hľadieť s milosrdenstvom. Znova si čítam a rozmýšľam nad dojemnou starostlivosťou samaritána, aby som vedel ako sa stať blížnym členom mojej rodiny, susedom, spolupracovníkom alebo ľuďom, ktorým voda vzala dom.
Počujem: „Choď a rob aj ty podobne!“ Veď aj tento týždeň stojí za to, žiť naplno…
