Slovensko je na posledných priečkach v EÚ medzi obyvateľmi i firmami v ukazovateľoch vnímania nezávislosti súdnictva a dôvery v neho. Konštatuje to vládou schválený Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023.
„Z 35 krajín sa Slovensko podľa Eurobarometra umiestnilo na 4. najhoršom mieste, podľa prieskumov Flash Eurobarometer na 2. najhoršom mieste. Štvrtou najhoršou krajinou z OECD je Slovensko aj podľa prieskumov Gallup World Poll,“ uvádza sa v dokumente.
Problém v obchodných a civilných veciach
Medzinárodné porovnanie je podľa dokumentu oveľa lepšie v schopnosti súdov vysporiadať sa s nápadom veci a rozhodnúť vec. „Slovenské súdy sú v čase potrebnom na rozhodnutie na prvom stupni zo 40 krajín EÚ na 15. mieste v netrestnej agende, na 6. mieste v trestnej agende a na 9. mieste civilnej a obchodnej agende. Pri rýchlosti súdov druhého stupňa je Slovensko na 5. miesto v trestnej agende a 18. mieste v civilnej a obchodnej sporovej agende, čo je rovnako pozitívne,“ konštatuje dokument. V podiele počtu rozhodnutých vecí k nápadu vecí (tzv. clearance rate) sa slovenské súdnictvo podľa materiálu umiestnilo na prvom mieste spomedzi 43 krajín Rady Európy.
Napriek pozitívnym štatistikám vysporiadania a rozhodnutia sa podľa dokumentu dĺžka súdnych konaní predlžuje. „Napriek efektívnosti súdov sa celkový čas konania po právoplatné rozhodnutie predlžuje, problém nastáva hlavne v obchodných a civilných veciach. Na Slovensku je teda súdnictvo efektívne v rozhodovacej činnosti, avšak nie v rýchlosti konania,“ konštatuje materiál s tým, že priaznivé výsledky v rýchlosti rozhodovania ešte nezodpovedajú stavom nerozhodnutých vecí na súdoch, čo môže naznačovať, že slovenské súdy ešte stále len dobiehajú sklzy z minulosti. „V počtoch nerozhodnutých vecí na 100 obyvateľov sa slovenské prvoinštančné súdy v rebríčkoch Scoreboards (EK) umiestňujú v netrestnej agende až na 30. mieste, v trestnej agende na 13. mieste a v civilnej a obchodnej sporovej agende na 25. mieste,“ uvádza dokument.
Nadpriemerný počet sudcov
N druhej strane materiál pripomína, že slovenské súdy prvej inštancie sa musia vyrovnať s oveľa vyššou záťažou ako ostatné porovnateľné súdy krajín Rady Európy. „V ukazovateli nápad na 100 obyvateľov sa v netrestnej agende slovenské súdy umiestnili až na 39. mieste, v trestnej agende na 19. mieste a v civilnej a obchodnej agende na 35. mieste najviac zaťažených súdov,“ uvádza sa v dokumente.
Vysoká záťaž sa zároveň premieta do nadpriemerných počtov sudcov, a s tým súvisiacich nadpriemerných výdavkov na súdy. „Podľa CEPEJ (Európska komisia pre efektívnu justíciu) je Slovensko v počte profesionálnych sudcov na 100 tisíc obyvateľov na 31. mieste zo 49 krajín. Pri výdavkoch na súdy v prepočtoch na obyvateľa sa Slovensko nachádza na 24. mieste a v prepočtoch na HDP na 28. mieste spomedzi 39 krajín Rady Európy,“ dodal dokument.