OKS je v parlamente pol roka. Asi ste boli prekvapení, že ste sa do NR SR dostali štyria cez Most-Híd?
Iste to nebolo niečo, s čím sme napevno počítali, ale nebol to ani šok, pretože OKS má istý okruh voličov a vždy sme vedeli, že existuje aj skupina ľudí, ktorá sympatizuje s OKS. Tí by nám radi dali svoj hlas, ale nedávali nám ho, pretože sa obávali, že ich hlas by prepadol, keď sa OKS nedostane do parlamentu. Ani Most nemal pred voľbami, v čase, keď sme sa dohodli, že pôjdeme spolu do volieb, úplnú istotu, že sa dostane do parlamentu. Nebolo jasné, či sa dostane Most, alebo SMK, alebo obe, alebo ani jedna. Všetky alternatívy boli otvorené. Napriek tomu už naša kandidatúra bola reálnejšia a zjavne viac ľudí vtedy, ak to rátame iba cez krúžky, volilo OKS ako v ktorýchkoľvek iných voľbách, keď OKS kandidovala samostatne.
Myslíte si, že Béla Bugár rátal s vašim úspechom?
Myslím si, že s tým nepočítal. Ako hovorím, my sme tiež s tým nepočítali ako s najpravdepodobnejšou alternatívou. Ja som pripúšťal aj takúto možnosť, ale teda skôr sme asi aj my, aj on počítali s tým, že možno sa niekto z nás dostane, ale že to budú štyria ľudia, tak to asi nepredpokladal. My sme mali 14 kandidátov, teda nekandidovali sme iba my štyria. V každej desiatke sme mali jedného. Bolo to na základe dohody politických strán, teda Mostu a OKS a dohodli sme sa, že v každej desiatke s výnimkou prvej, bude mať OKS svojho kandidáta vždy na mieste končiacom trojkou, čiže 13, 23 atď.
Ako vnímate šesť mesiacov pôsobenia OKS v parlamente? Je OKS pevnou súčasťou vládnej koalície? Čoraz častejšie sa ku koncu roka objavovalo v médiách, že poslanci OKS nezahlasujú za toto, za tamto. Nakoniec v decembri to vytkol aj Béla Bugár.
OKS je pevnou súčasťou koalície. Prvú vec, čo sme spravili po voľbách je, že sme verejne prisľúbili podporu vláde. Sľúbili sme, že budeme podporovať programové vyhlásenie vlády, nebudeme hlasovať za odvolanie vlády, alebo ktoréhokoľvek člena vlády. Myslím si, že o našej lojalite voči vládnej koalícii nemôže byť pochybností.
OKS je pevnou súčasťou koalície. O našej lojalite voči vládnej koalícii nemôže byť pochybností. Ondrej Dostál
Ale prečo potom tie vystúpenia proti koaličným návrhom?
To nie sú vystúpenia proti, ale odlišný názor. Napr. na zlučovanie televízie a rozhlasu, lebo si nemyslíme, že to je riešenie, ktoré by pomohlo televízii. Myslíme si, že sa to mohlo urobiť inak. Mala sa riešiť situácia STV, SRo nebol v takom kritickom stave. Naozaj nevidíme vážne dôvody, prečo sa to malo urobiť. Dali sme najavo svoje výhrady, alebo svoju pochybnosť o tom riešení tým, že sme pri schvaľovaní toho zákona všetci štyria vytiahli karty, nehlasovali sme za to. Napriek tomu to prešlo. Keď to prezident vetoval, tak bolo potrebných 76 poslancov. Museli sme riešiť otázku, či zotrváme na svojich kritických výhradách a nebudeme o tom hlasovať s tým, že trebárs zahlasuje za ten zákon 75 poslancov a celé sa to zrúti, alebo zatneme zuby a podporíme ten návrh, aj keď s ním vnútorne nesúhlasíme. Boli sme si vedomí, že je na ňom zhodnutý celý zvyšok koalície a navyše STV bola v katastrofálnom stave a teraz ak tento návrh by neprešiel, tak kým sa prijme nejaké iné riešenie, tak uplynie niekoľko ďalších mesiacov. No a v tej situácii traja z nás ten návrh podporili napriek tomu, že neboli celkom stotožnení s týmto riešením. Peter Zajac, ktorý sa tej téme venuje najviac, vystupoval k tomu a naozaj je pevne presvedčený, že takto to nebude dobre fungovať. Hlasoval rovnako, ako v tom prvom prípade, teda že vytiahol kartu a nehlasoval.
Podobná vec bola aj s verejným a tajným hlasovaním o generálnom prokurátorovi, kde ste radikálne povedali, že nie ste za verejnú voľbu. Nakoniec ste vyhlásili, že ju podporíte. Nemôžu to ľudia vnímať ako akési krivenie chrbtovej kosti, alebo šliapanie si po jazyku?
S prokurátorom to bolo inak. My sme nikdy radikálne nevyhlásili, že sme proti. My sme, a to sa stáva, mali rozdielny názor na túto otázku, pretože František Šebej a ja sme povedali, že sme za verejnú voľbu. Vzhľadom na to, ako prebiehala tajná voľba si myslíme, že je vážne riziko, že v tajnej voľbe bude zvolený Dobroslav Trnka opäť za generálneho prokurátora. A to nie na základe toho, že si naozaj poslanci myslia, že on je ten najlepší, ale na základe buď korupcie, alebo nejakých špinavých politických hier. Tak sme povedali, že sme za verejnú voľbu. Naši dvaja kolegovia, Peter Zajac a Peter Osuský povedali, že preferujú zachovanie tajnej voľby, pretože o personálnych otázkach sa má podľa ich názoru hlasovať tajne. Je to jedna z vecí, ktorá sa zmenila po novembri 89. Zodpovedá to našej tradícii, teda demokratickej tradícii. Takže boli to dva legitímne názory, vyplývajúce z pohľadu na vec. My sme ešte začiatkom decembra verejne povedali, že nie sme v tejto otázke zjednotení, dvaja si myslia to, dvaja si myslia niečo iné, ale keďže sme jedna politická strana, tak sme sa snažili nájsť spoločný názor, diskutovali sme o tom, zisťovali, ako je to v iných krajinách, posudzovali možný súlad alebo nesúlad s ústavou a výsledkom toho posudzovania bolo, že sme na jednej strane zistili, že existuje viacero krajín, kde sa v parlamente volí verejne. Druhá vec je, že zo strany prívržencov verejnej voľby zase zaznievalo, že tajná voľba je niečo neprimerané a ak sa to deje na úrovni parlamentu odporuje to parlamentnej demokracii. A to tiež nie je správny názor, lebo je viacero demokratických krajín, ktoré majú aj tajné voľby na úrovni parlamentu. Nakoniec sme sa všetci štyria spoločne rozhodli, že verejnú voľbu podporíme.
Aj v týchto súvislostiach ako vnímate komunikáciu v koalícii? Niekedy sa zdá, že koaliční politici hovoria viac, ako by bolo potrebné. Ale zároveň myslím aj na vnútornú komunikáciu v koalícii.
Politici by mali ľuďom hovoriť, čo sa deje. Ťažko im vyčítať, že informujú. Vo veciach, ktoré sú predmetom rokovania, pokiaľ nedôjde k dohode, ak informujú, tak by mali informovať takým spôsobom, že sa o veci hovorí. Najväčší problém je asi v tom, že sa vydáva za hotové riešenie niečo, čo ešte nie je dohodnuté, alebo čo je povedzme dohodnuté na úrovni lídrov strán a nie je to prediskutované s poslaneckými klubmi. Pokiaľ ide o veci, ktoré sa schvaľujú v parlamente, tak tam musí byť dohoda aj medzi poslancami. Tam nestačí, že sa predsedovia strán na niečom dohodnú. Musia s tým súhlasiť aj poslanci, lebo parlament nie je iba nejakým výkonným nástrojom koaličnej rady, ale poslanci sa rozhodujú podľa svojho presvedčenia. Aj keď samozrejme, že keď dôjde k nejakej dohode, tak to berú do úvahy. Ale nemožno očakávať, že poslanci budú hlasovať za veci, s ktorými vnútorne zásadne nesúhlasia. Dohoda musí byť prediskutovaná aj s poslaneckými klubmi. To sa často krát nedeje. Alebo prípadne s odborníkmi tých strán. Niekedy sa stane, že sa na niečom dohodne koaličná rada v nejakej zostave a potom niektorá zo strán zistí, že má na to vlastne iný názor, ako je prezentované. To je potom problém. Verejnosť vníma negatívne, že raz sa niečo oznámi, na druhý deň to neplatí a na tretí deň je to zasa inak. Tak toto určite je problém.
Vám, ako poslancom OKS, sú dostatočne tlmočené závery koaličnej rady? Či to viazne?
Nemám pocit, že tá informovanosť je dostatočná, lebo mnohokrát sa veci dozvieme skôr z médií, ako sú nám tlmočené. To je jeden problém. A druhý problém je, že nestačí, aby sme my boli informovaní, že koaličná rada sa na niečom dohodla. Ide o to, aby sme aj my boli vtiahnutí do rozhodovania, aby sme sa len nedozvedali, že dohodli sme sa na tomto a vy teraz musíte hlasovať tak a tak. Ak máme niečo podporiť, tak chceme sa aj podieľať na dohode o tom, čo vlastne ideme rozhodnúť.
Ako by ste si predstavovali, aby to fungovalo?
My sme našu predstavu formulovali už na začiatku volebného obdobia. Povedali sme, že podľa nášho názoru najlepšie riešenie by bolo, keby OKS mala zastúpenie v koaličnej rade, nie samostatne, ale povedzme v rámci delegácie Mostu. Toto riešenie bolo odmietnuté. My to rešpektujeme. Považovali by sme to za rozumné, ale nijako sme na tom netrvali, ani sme nezačali situáciu vyhrocovať, ale teraz sa musí nájsť nejaká iná forma komunikácie napríklad prostredníctvom poslaneckého klubu Mostu, aby náš hlas bolo počuť a aby sme sa mohli vyjadriť nie až v čase, keď už je prijatá nejaká dohoda. Potom to zase divne vyzerá, že dohoda sa každú chvíľu mení. Chceme byť pri tom v čase, keď sa názor koalície vytvára, aby sme mohli povedať, čo si o tom myslíme, ako sa k tomu staviame.
Čiže čo chcete? Diskutovať s predsedom poslaneckého klubu už pred tým, alebo priebežne, permanentne?
Zrejme pokiaľ nebude vôľa, čo zatiaľ nevyzerá, že by bola, aby OKS nejakou formou bola zastúpená aj v koaličnej rade, tak to bude musieť prebiehať na úrovni poslaneckého klubu a zrejme najmä v komunikácii s predsedom poslaneckého klubu. S predsedom klubu sme už o tom hovorili a dúfam, že komunikácia bude v budúcnosti fungovať lepšie.
Nastolíte takú požiadavku, alebo želanie byť účastníkom koaličnej rady znova? Alebo nemá to zmysel?
My sme tú požiadavku, alebo ten názor vyslovili na začiatku volebného obdobia, vtedy to bolo odmietnuté. A potom my sme sa k tomu aktívne nevracali, iba keď sa nás niekto pýtal, lebo tie problémy v komunikácii evidentne existujú. Čiže povedali sme svoj názor, nebol akceptovaný, my to rešpektujeme, aj keď si myslíme, že to, ako je to dnes, nie je optimálne z hľadiska komunikácie.
V čom je problém? Neberie vás Most ako svojich? Alebo prečo to vlastne viazne?
My nie sme členmi politickej strany Most. My sme členmi klubu. Ale nie sme členmi politickej strany a nie sme ani, ako to býva niekedy prezentované, poslancami strany Most. My sme síce kandidovali na kandidátke Mostu, ale sme členmi OKS a kandidovali sme na základe toho, že politická strana OKS sa dohodla s politickou stranou Most, že OKS dá kandidátov na kandidátku Mostu. Nebolo to tak, že Most povedal, že jeden, dva, tri, štyri, päť vy budete kandidovať a dáme vám takéto miesta. Bolo to tak, že Most sa dohodol s OKS. My sme členmi vládnej koalície a správame sa lojálne k vládnej koalícii. Sme členmi poslaneckého klubu Most a rešpektujeme to, že nevytvárame samostatný klub. Ale sme zároveň členmi politickej strany OKS, takže naše názory sa formujú v politickom priestore Občianskej konzervatívnej strany a iní členovia poslaneckého klubu Mostu, ktorí sú zároveň aj členmi politickej strany Most, tak jednak o veci diskutujú, alebo svoje názory si formujú v rámci klubu. Ale tým, že sú členmi strany Most, tak povedzme, keď o niečom rokuje predsedníctvo Mostu a na niečom sa uznesie, tak členovia strany Most by v zásade asi mali rešpektovať, ak to nie je v nejakom zásadnom rozpore s ich svedomím, to, na čom sa uznesie predsedníctvo Mostu. Vo vzťahu k nám je uznesenie predsedníctva Mostu, nevravím, že úplne irelevantné, zoberieme ho do úvahy, ale nás uznesenia straníckych orgánov Mostu nijako nezaväzujú, pretože my sme členmi inej politickej strany. To je jednoducho politická realita a pokiaľ si to všetky strany neuvedomia, že je to tak, tak tá komunikácia nemôže dobre fungovať. My sa snažíme nevyhrocovať veci. Samozrejme, že hovoríme o veciach v poslaneckom klube, ale povedzme to, čo je z hľadiska komunikácie dostatočné vo vzťahu k členom klubu, ktorí sú zároveň aj členmi tej politickej strany, nie je dostatočné vo vzťahu k členom klubu, ktorí sú členmi inej politickej strany. A teda opakujem, nie politickej strany iba tak, že náhodne sa tam niekto dostal, ale politickej strany, ktorá má nejakú vnútornú identitu, integritu a funguje ako politická strana. My sme členmi OKS a nešli sme do parlamentu preto, aby sme 4 roky poberali poslanecké platy a iba zdvíhali ruky za to, čo nám niekto iný povie, na čom sa niekto iný dohodne, ale prišli sme preto, aby sme robili politiku OKS, aby sme presadzovali názory a postoje OKS a aj aby sme posilnili postavenie OKS.
Nemám pocit, že tá informovanosť je dostatočná, lebo mnohokrát sa veci dozvieme skôr z médií, ako sú nám tlmočené. To je jeden problém. A druhý problém je, že nestačí, aby sme my boli informovaní, že koaličná rada sa na niečom dohodla. Ide o to, aby sme aj my boli vtiahnutí do rozhodovania.Ondrej Dostál
Vy ste sa s Mostom nejako dohodli aj na rozdelení financií, ktoré dostáva strana po voľbách od štátu?
Nedohodli sme sa. Pred voľbami sme tú otázku otvorili a bolo nám povedané, že to budeme riešiť až po voľbách. A po voľbách nebola ochota zo strany Mostu sa touto otázkou akokoľvek zaoberať. Čiže my sme nedostali z financií Mostu nič.
Čiže nedostali ste ani peniaze, ktoré strana dostáva na poslanecký mandát?
Nie.
Neprekáža vám to?
Klamal by som, keby som hovoril, že je nám to úplne jedno. Samozrejme, že by sme za korektnejší prístup považovali, keby sme o tejto otázke rokovali a keby aj došlo k nejakej dohode o rozdelení financií, alebo teda o tom, že časť tých financií, ktoré dostal Most, by pripadla OKS, lebo aj my sme mali nejaké náklady na volebnú kampaň.
Vy ste sa podieľali na financovaní kampane?
My sme sa podieľali na tej časti kampane, ktorú sme robili my. Ale tá tiež oslovila nejakých voličov. V čase, keď sme išli na kandidátku Mostu, tak nebolo jasné, že Most prekročí 5%. Pokojne sa mohlo stať, že Most bude mať 4,5%. A my sme presvedčení, že náš prínos bol nielen v tom, koľko sme dostali preferenčných hlasov, ale pomohli sme vo vnímaní Mostu voličmi slovenskej národnosti, ale možno aj maďarskej národnosti. Spojenectvo Mostu a OKS bolo jediným spojenectvom v rámci opozičného priestoru pred voľbami, lebo sa rokovalo o možnosti koalície Most-SaS, SDKÚ malo nejaké iniciatívy na spoločný postup pred voľbami, ale vlastne jediný, kto sa dokázal dohodnúť z politických strán, boli Most a OKS. Obyčajní ľudia vtedy ešte neboli politickou stranou. Pomohlo to vnímaniu Mostu ako strany, ktorá je schopná sa dohodnúť, ktorá reprezentuje slovensko-maďarskú spoluprácu. Tým, že sme sa jednoznačne vyhranili voči Smeru, tak to pomohlo aj vnímaniu Mostu ako opozičnej strany, lebo istú dobu sa špekulovalo o tom, že či Most nepôjde s Ficom. Našou výraznou účasťou na kandidátke táto alternatíva padla, lebo je nepredstaviteľné, aby OKS išla do akejkoľvek koalície s Ficom. Čiže myslíme si, že náš príspevok k volebnému úspechu Mostu bol nezanedbateľný. Ale aby som sa vrátil k financiám. My sme sa na to spýtali, bolo nám povedané nie. Keď nám bolo povedané nie, tak aj keď si myslíme si, že korektnejší prístup by bol, keby sme dostali nejaký podiel aj na financiách, ale nestaviame sa kvôli tomu na hlavu a nie je to pre nás dôvod, aby sme trebárs odišli z poslaneckého klubu, alebo prestali spolupracovať s Mostom len preto, že v tejto otázke postupuje spôsobom, ktorý nie je úplne optimálny, ak by som to povedal veľmi diplomaticky.
Pre vás má zmysel zotrvávať v klube Mostu, keď na peniazoch ste sa nedohodli, komunikácia viazne. A zároveň ste spomenuli počas tohto rozhovoru, že vaším cieľom je budovať aj vlastnú stranu, čo vám Béla Bugár vlastne vyčíta. Má pre vás zmysel zostať v klube?
Ja nerozumiem celkom tomu, prečo nám Béla Bugár vyčíta, že chceme budovať vlastnú stranu. Môžem teda len zopakovať, že sme predsa nešli na kandidátku Mostu preto, aby sme 4 roky mali zabezpečené živobytie, ale preto, že sme členovia a predstavitelia OKS a chceme robiť politiku OKS a pred voľbami sme uvažovali o politickej spolupráci s inou politickou stranou, aby sme sa dostali do parlamentu a aby sme v parlamente mohli robiť politiku OKS. Nikdy sme sa tým netajili, nikdy sme netvrdili, že to, že kandidujeme na kandidátke Mostu znamená, že chceme vstúpiť do politickej strany Most. To, že sme v poslaneckom klube Mostu je dôsledok toho, že sme boli zvolení na kandidátke Mostu. Ja neviem posúdiť, ako sa situácia bude ďalej vyvíjať. Nevylučujem ani to, že o nejaký čas nebudeme členmi poslaneckého klubu Mostu, ale nie je to otázka, ktorú by sme v tejto chvíli riešili.
Pre politiku OKS by to nebolo lepšie? Boli by ste viditeľnejší?
Je to možné, ale je možné, že zároveň by sa aj ešte viac skomplikovala komunikácia a vzájomné vzťahy. Rovnako je však možné, že by sa v takom prípade museli nájsť nejaké iné cesty komunikácie a že by sa vzťahy vyčistili. Ale ako hovorím, nie je to niečo, čo by sme v tejto chvíli nejako intenzívne riešili.
Z čoho je dnes financovaná vaša strana?
OKS bola osem rokov mimo parlamentu, nemala žiadne príspevky od štátu.
To nemá ani dnes.
To nemá ani dnes, takže je to situácia, na ktorú sme zvyknutí. My sme financovaní v podstate najmä z príspevkov členov. To je hlavný zdroj financovania.
Tie sú dobrovoľné, alebo máte stanovenú výšku?
Máme stanovenú výšku, ale tá povinná výška je taká, že by na plné financovanie strany nestačila. Stačí na nejakú bežnú prevádzku, zaplatíme energie v kancelárii. Ale povedzme na voľby by povinné členské príspevky nestačili. Takže my sme financovaní tak, že v čase volieb členovia dávajú strane zvýšené členské príspevky dobrovoľne, na základe svojho vlastného uváženia, na základe svojich vlastných možností.
Koľko máte členov?
Neviem presné číslo, ale je to okolo 150.
Nie je snaha, aby ste ich mali viac, keď vravíte o budovaní strany. Je to aj o tom, že rozšírite členskú základňu?
Samozrejme, je to aj o budovaní členskej základne v zmysle naberania členov, ale toto asi nie je nejaký podstatný aspekt mať veľa členov. Mať veľa členov neznamená automaticky mať aj podporu voličov.
Čiže čo znamená to budovanie strany, ktoré deklarujete?
Chceme posilniť postavenie OKS, aby mala vplyv na to, čo sa deje v slovenskej politike, aby mala podporu medzi voličmi, aby sa dokázala zúčastňovať volieb na všetkých úrovniach, stavať kandidátov, ktorí dostanú podporu od voličov. A samozrejme, že na celoštátnej úrovni je tým rozhodujúcim kritériom schopnosť zúčastniť sa parlamentných volieb a obstáť v nich.
To znamená rast preferencií.
Áno. Zvyšovanie podpory OKS medzi voličmi.
Čo sa týka vplyvu na chod štátu, ako ho chcete zabezpečiť? Máte štyroch poslancov.
Vplyvom nemyslíme to, že dosadíme ľudí do podnikov vlastnených štátom, ale keďže sme poslanci, tak vplyv na to, čo sa deje v parlamente. Parlament schvaľuje zákony a my chceme vplývať na podobu zákonov. Chceme, aby sa vláda správala čo najreformnejšie, aby sa obmedzoval vplyv štátu na ekonomiku, zasahovanie štátu do trhu, aby sa štát správal zodpovedne, teda aby sa znižoval deficit a aby sa robili úspory vo verejných financiách, aby sa perspektívne znižovalo daňové a odvodové zaťaženie, aby sa robili reformy v takých rezortoch ako je školstvo alebo spravodlivosť, ktoré vyžadujú výrazné zmeny vo svojom fungovaní. Čiže chceme, aby vláda účinne postupovala proti korupcii, vytvárala prostredie pre transparentné rozhodovanie verejnej správy a to nie sú veci, ktoré by boli proti vláde, alebo odlišné od toho, čo vláda deklaruje, že chce robiť. My chceme posilňovať reformný charakter tejto vlády.
Znamená to aj vlastné poslanecké iniciatívy?
Určite áno. Tam, kde bude vláda prichádzať s vládnymi návrhmi, tak sa chceme zapojiť do diskusie o ich podobe už vo fáze, keď sú pripravované na úrovni ministerstva alebo vlády a určite budeme prichádzať aj s vlastnými poslaneckými iniciatívami v tých veciach, kde máme pocit, že ich treba riešiť a vláda povedzme ten pocit nemá, alebo si myslí, že stačí prijať riešenie o dva roky.
Vy si viete predstaviť, že OKS by o 3,5 roka kandidovalo v parlamentných voľbách samostatne?
Považujem za predčasné riešiť teraz otázku v akej forme bude OKS kandidovať. Naším zámerom je posilniť postavenie OKS a keď OKS bude mať silnejšie politické postavenie, tak to, že či pôjdeme samostatne, v koalícii s niekým, na kandidátke niekoho, kto to bude, v akej konštelácii, tak to myslím, že na takéto otázky príde čas možno o tri roky.
Išli by ste znovu aj s Mostom-Híd?
Ja nevylučujem ani takúto možnosť, ale určite by bolo treba dopredu zadefinovať vzťahy. To, že neboli zadefinované pred týmito voľbami zrejme vyplynulo aj z toho, že predstavitelia Mostu nepredpokladali , že by sme sa mohli dostať štyria do parlamentu. My sme tú možnosť nevylučovali, ale tiež sme to nepovažovali za najpravdepodobnejšiu možnosť vývoja. Takže ak by sme mali ísť v budúcnosti do nejakého politického vzťahu s inou politickou stranou, čo sa týka účasti vo voľbách, tak aj poučení touto skúsenosťou určite by sme chceli, aby vzťahy boli nejako dopredu zadefinované a vyjasnené.
Robert Fico zintegroval do Smeru viaceré menšie ľavicové subjekty a sám hovoril, že aj pravica by mala takto zintegrovať, čím by sa štandardizovala politická scéna. Mikuláš Dzurinda vyhlásil, že má záujem o integráciu pravicových síl na poslednom kongrese strany v novembri. Ako vnímate možnosť integrácie a jej vhodnosť na pravom spektre?
Integrácia nemusí mať podobu zlúčenia do jednej politickej strany. Ľavica je integrovaná, pravica pôsobí v rámci rôznych politických strán a smerov, ale integrácia, zlúčenie nemusí byť vždy výhodou. Strana Smer je jednoznačne najsilnejšia politická strana, čo sa týka podpory voličov a napriek tomu prehrala voľby. Síce má Smer viac poslancov ako ktorákoľvek iná politická strana, ale zároveň Smer nedokázal zostaviť vládu. Pravica išla do volieb vo viacerých formáciách, vo viacerých politických stranách, tie sa dostali do parlamentu a dokázali sa dohodnúť. Predpokladám, že aj do budúcnosti bude na pravej časti politického spektra pôsobiť viacero politických subjektov, ktoré si v istých otázkach budú konkurovať, lebo nie na všetky otázky majú pravicoví voliči rovnaký názor. Ale pokiaľ dokážu spolupracovať, tak myslím si, že skôr je to prednosť, ako nevýhoda. Ale to by naozaj bola špekulácia, keby sme sa bavili o tom, že či o 10 rokov tu bude jedna veľká pravicová strana, alebo tri, alebo dve, alebo štyri, to ukáže až vývoj. Rozhodne nie je na programe dňa, že by sa pravicové strany mali zlúčiť do jednej.
Zhováral sa Radovan Pavlík
