BRATISLAVA 23. novembra 2017 (WBN/PR) – Dokumentárny film režiséra Víta Klusáka Svet podľa Daliborka mal premiéru na tohtoročnom Medzinárodnom filmovom festivale Karlovy Vary. 13. a 16. novembra bol uvedený na Medzinárodnom filmovom festivale Bratislava. Oddnes, 23. novembra ho môžu diváci vidieť v kinách po celom Slovensku.
Film distribuuje spoločnosť Bontonfilm Slovensko.
Film vznikol vďaka podpore Slovenského audiovizuálneho fondu, slovenským koproducentom filmu je Peter Kerekes.
Svet podľa Daliborka je filmový portrét autentického českého muža z Prostějova, ktorého štáb režiséra Víta Klusáka sledoval počas dvoch rokov (2015 – 2016). Dalibor K. (37) pracuje ako lakovač, natáča amatérske horory, skladá nahnevané piesne, maľuje a je neonacista. Blíži sa mu štyridsiatka, ale stále býva so svojou mamou Věrou (63). Neznáša svoju prácu, „cigáňov“, Židov, utečencov, homosexuálov, Merkelovú, pavúkov a zubára. Ešte pred aktuálnou vlnou youtuberov sa jeho domáce video s vystreľovacím obuškom stalo na českom internete hitom.
Film je pokusom o analýzu xenofóbie a nepokrytého rasizmu v bežnej rodine. Nie je iba portrétom jedného “šialenca”, Daliborova postava je iba špička ľadovca. Film ukazuje, že s nenávistnými postojmi súhlasia tiež jeho kolegovia, spolužiaci, kamaráti a najbližší. Narastajúci rasizmus je chorobou širokej verejnosti. Ambíciou dokumentárneho filmu je cez Dalibora nahliadnuť do hláv a sŕdc tisícok ľudí, ktorí svoj svetonázor podriadili nenávistnému strachu z inakosti.
Iba popísanie situácie je nedostatočné, dôležitá je analýza dôvodov, prečo sa niekto rozhodne žiť ako neonacista. Dalibor je obeťou zlej výchovy, slabej vzdelanosti a celkovej sociálnej situácie chudobného regiónu, v ktorom žije. Film sa pokúša ukázať, že spoločenský strach z neznámeho vedie k životu v nenávisti. Taký život je nešťastný.
Portrét nežného neonacistu
Natáčanie dokumentu o živote obyčajného neonacistu s umeleckými ambíciami začalo vo chvíli, kedy sa Daliborova matka zoznámila cez Facebook so Slovákom Vladimírom (47), ktorý rád hovorí, že by „z cigáňov urobil asfalt“. Vladimír začal po čase s rodinou bývať, a matkin nový vzťah rozpútal u Dalibora odhodlanie konečne si nájsť vážnu známosť. Film o osamelom mužovi, ktorý zasvätil svoj život nenávisti, klamstvu, Playstation a Facebooku, tým dostal skutočnú životnú dynamiku. Zžieravo absurdná a pritom ľadovo mrazivá tragikomédia približuje radikálny svetonázor „obyčajných slušných ľudí“. A keď už sa zdá, že vo svojej pálčivosti nemôže ísť ďalej, vyvrcholí absolútne nekompromisným spôsobom.
Svet podľa Daliborka je filmová návšteva spoluobčanov, ktorým sa cnie po Adolfovi Hitlerovi. „Veď on je dobrý, len má blbé názory,“ hovorí v jednej chvíli o Daliborovi jeho mama. Dalibor má však názory, ktoré dnes počúvame čím ďalej, tým častejšie. „Náš film nie je portrét iba jedného „naci-šialenca”, film ukazuje, že s nenávistnými postojmi súhlasia jeho kolegovia, spolužiaci, kamaráti aj najbližší. Našou neskromnou ambíciou je cez Dalibora nahliadnuť do hláv a sŕdc tisícov ľudí, ktorí svoj svetonázor podriadili nenávistnému strachu z inakosti. Ukázať, z akého podhubia sa rodí novodobá vlna rasizmu a neznášanlivosti,“ hovorí k svojmu filmu Vít Klusák. „Dalibora som objavil na YouTube. Holohlavý muž sa vo videu oháňal vystreľovacím obuškom, pôsobil znepokojivo, dojímavo aj komicky, chvíľu som bol presvedčený, že je to herec. Ukázalo sa ale, že nie je,“ hovorí Klusák o úplnom začiatku a nápade na film.
Dalibora kontaktoval Klusák cez Youtube, ale Dalibor sa odmietol stretnúť s odôvodnením, že sa obáva, že Klusák je policajt. Klusák sa teda vybral do Prostějova s Daliborovou fotografiou a celý deň obchádzal bary a reštaurácie a pýtal sa ľudí, či ho niekto nepozná. Bol neúspešný pokým v jednej zapadnutej krčme nenarazil na kamaráta Daliborovho otca Adolfa.
Dalibor a ostatné postavy filmu sú úplne autentické. Kontrastom k pohľadu na každodenný život neonacistu je hudba slovenského skladateľa Vladimíra Godára. Postavy sú vo svojom prirodzenom prostredí a konajú a jednajú výhradne za seba. V tomto zmysle sa jedná o dokumentárny film. Snímanie a réžia vychádzajú z postupov hraného filmu, vďaka čomu Svet podľa Daliborka výrazne prekonáva estetiku dokumentárnych reportáží.
