Nový dokument, ktorý zverejnil taliansky ekonóm Mario Draghi, zdôrazňuje pomalý hospodársky rast v Európskej únii a navrhuje riešenia na zlepšenie situácie.
EÚ zaostáva v raste produktivity práce
Podľa odborníkov je potrebné venovať tejto téme zvýšenú pozornosť a diskutovať o nej aj na Slovensku.
>>> Celý video rozhovor s Ivanom Šramkom
Okno do sveta: Produktivita práce za posledných 30 rokov vzrástla v USA oproti EÚ viac ako dvojnásobne (rozhovor)
„Niektoré krajiny EÚ, napríklad Chorvátsko, vykazujú lepšiu ekonomickú výkonnosť než Spojené štáty, ktorých očakávaný rast tento rok je 27 až 29 percent. Problém v únii je, že pri priemernom hodnotení váženým priemerom tie najväčšie krajiny, ako Nemecko alebo Francúzsko, majú slabý rast. Preto sa celkový rast EÚ javí slabým, aj keď sú úspešné krajiny, kde ten rast je výrazne lepší,“ uviedol v relácii Miroslava Wlachovského Okno do sveta na portáli sita.sk bývalý guvernér Národnej banky Slovenska a bývalý predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko.
Pre Slovensko sa predpokladá, že rast bude tento rok porovnateľný s USA. Draghiho dokument upozorňuje, že EÚ zaostáva v raste produktivity práce, ktorý v USA za posledných 30 rokov vzrástol viac ako dvojnásobne.
Tri hlavné zdroje
Dokument zdôrazňuje, že na udržanie konkurencieschopnosti a sociálneho systému je potrebný udržateľný ekonomický rast.
Vylepšia povodne ekonomiku Slovenska? Odborníčka vysvetľuje takzvaný „efekt rozbitého okna“
Navrhujú sa tri hlavné zdroje na podporu hospodárskeho rastu, a to dobehnutie inovačnej medzery, lepšie využitie dekarbonizačného procesu a odstránenie nedostatkov v dodávateľských reťazcoch. „EÚ zaostáva v nových technológiách, mnohých materiáloch závisí od importu, najmä vzácnych kovov a surovín,“ hovorí Šramko.
Aký by bol život po Ursule von der Leyenovej? Toto sú politici, ktorí už poškuľujú po funkcii šéfa Eurokomisie
Draghi tiež odhaduje, že na investície je ročne potrebných takmer 800 miliárd eur, z toho polovica na energetiku. „Táto suma predstavuje asi 5 % HDP EÚ, čo je v porovnaní s Marshallovým plánom po druhej svetovej vojne, ktorý bol medzi 1 až 2 %, veľmi významný impulz,“ skonštatoval Šramko.
Návrhy obsiahnuté v dokumente sú už predmetom diskusií a niektoré z nich sa stretli s odporom. Je však podľa Šramka nevyhnutné, aby aj slovenskí predstavitelia boli pripravení kvalifikovane sa do týchto diskusií zapojiť.