BERLÍN 10. decembra (WEBNOVINY) – Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble verí, že dohoda z tohtotýždňového summitu EÚ vyrieši dlhovú krízu v eurozóne.
„Som si istý, že dlhovú krízu v Európe dokážeme zvládnuť vďaka schváleným, ďaleko siahajúcim opatreniam inštitucionálnej reformy v európskej menovej únii,“ napísal Schäuble v príspevku pre týždenník Focus. Schäuble dodal, že krízy Európu vždy posilnili a silná Európa je dôležitá aj pre Nemecko.
„Pokiaľ budeme postupovať ako jednotlivé štáty, prinajlepšom môžeme spomaliť stratu nášho významu, nemôžeme jej však zabrániť“. Schäuble zdôraznil, že euro je silná mena, ktorá za 12 rokov svoje existencie priniesla vyššiu cenovú stabilitu ako niekdajšia nemecká marka.
Členské štáty EÚ sa v piatok dohodli na vytvorení záväzného paktu pre posilnenie rozpočtovej disciplíny a užšiu integráciu hospodárskych politík. K dohode 17 štátov eurozóny sa pripojilo aj deväť z desiatich krajín EÚ, ktoré spoločnú európsku menu zatiaľ nepoužívajú. Závery summitu odmietla iba Veľká Británia.
Bundesbank hľadá riešenie
Nemecká centrálna banka (Bundesbank) „kategoricky neodmieta“ možnosť poskytnutia bilaterálnych úverov, prostredníctvom ktorých by sa Medzinárodný menový fond (MMF) podieľal na pomoci zadlženým štátom eurozóny.
„S vládou diskutujeme o možnostiach“ takýchto úverov, potvrdil v piatok hovorca banky.
Na piatkovom summite v Bruseli sa členovia eurozóny dohodli, že rozpočet MMF posilnia o 200 mld. eur s cieľom získať dodatočné zdroje na pomoc krajinám v dlhových problémoch.
Hovorca Budesbanky zdôraznil, že pre centrálnu banku je dôležité „zotrvať v rámci MMF“. Znamená to, že dodatočné finančné prostriedky by mali smerovať na všeobecný účet MMF bez toho, aby v rámci fondu vznikol špecifický mechanizmus na úverovanie eurozóny, dodal hovorca.
Málo miliard
Krízový fond eurozóny (EFSF) má k dispozícii 440 mld. eur. Snahy o posilnenie jeho efektívnej úverovej kapacity na jeden bilión eur neboli úspešné a ministri financií eurozóny minulý týždeň rozhodli, že do úsilia o vyriešenie dlhovej krízy by mal aktívnejšie vstúpiť MMF. Medzinárodná inštitúcia so sídlom vo Washingtone má podľa agentúry Reuters k dispozícii menej ako 300 mld. eur.
To nepostačuje na záchranu veľkých krajín, akou je napríklad Taliansko, ktorého celkový verejný dlh dosahuje 1,9 bil. eur. V budúcom roku potrebuje tretia najväčšia ekonomika eurozóny na obsluhu svojho dlhu 400 mld. eur.
Plošné navyšovanie zdrojov MMF odmietajú Spojené štáty. Jednu z možností posilnenia fondu sú tak bilaterálne pôžičky, ktoré by mohla inštitúcia získať od centrálnych bánk členských štátov eurozóny alebo od popredných rozvíjajúcich sa ekonomík.