Dohoda medzi Európskou úniou a USA o clách, ktorú uzavreli predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a americký prezident Donald Trump, sa rodila veľmi ťažko a v bezprecedentne zložitej európskej i globálnej ekonomickej a bezpečnostnej situácii.
Európska komisia, ktorá sa pripravovala aj na tvrdé odvetné opatrenia proti USA, napokon uprednostnila kompromis. Agentúra Reuters vo svojej analýze konštatuje, že Brusel nemal páku na vyjednanie lepších podmienok s Washingtonom. Alebo je to tak, že tú páku v podobe tlaku na amerických technologických gigantov, ktorí predávajú v EÚ svoje služby, nepoužil, lebo nechcel riskovať otvorený konflikt.
Lepšia je dohoda ako obchodná vojna
Dohoda tak na jednej strane upokojila dlhodobo napätú situáciu a nervozitu na trhoch, ktorá bola výsledkom negatívnych očakávaní, a zabránila obchodnej vojne s nepredvídateľným priebehom a koncom.
Na tomto mieste treba podotknúť, že táto nervozita vytvárala tlak na úniových vyjednávačov, aby konečne uzavreli dohodu, lebo predlžovanie neistoty už mnoho firiem priamo poškodzovalo. Aj preto sa možno nepodarilo dohodnúť 10 percentné clá ako Veľkej Británii, ale až 15 percentné, ako vyjednalo Japonsko.
Dohoda s USA je podľa Šefčoviča lepšia ako obchodná vojna, Paríž či Budapešť ju však ostro kritizujú
Na druhej strane dohoda nespôsobila žiadne jasanie, ba vyvolala aj silnú kritiku. Kompromis sa označoval za bolestivý alebo tvrdý pre EÚ. Francúzsky premiér François Bayrou hovoril o „pochmúrnom dni a podriadení Európy“. Podpredseda českého opozičného hnutia ANO Karel Havlíček uviedol, že „dohodnutú pätnásť percentnú colnú sadzbu rozhodne nemožno považovať za úspech Únie.“
Naopak nemecký kancelár Friedrich Merz vo vyhlásení poďakoval predsedníčke Európskej komisie i komisárovi Marošovi Šefčovičovi za ich tvrdú prácu vyjednávačov a ocenil, že „EÚ dokázala ubrániť kľúčové záujmy.“ Ocenil, že sa podarilo odvrátiť konflikt, ktorý by tvrdo dopadol na proexportne orientovanú nemeckú ekonomiku. Neskôr však povedal, že „nie je spokojný“.
Obchodná dohoda má podľa Kovandu viacerých víťazov, prvým je americký prezident Donald Trump
Podľa talianskej ministerskej predsedníčky Giorgie Meloniovej sa vďaka dohode „podarilo odvrátiť potenciálne ničivý scenár.“ Uviedla, že dohoda zaisťuje stabilitu, a pätnásť percentné clá označila za „udržateľné“. Šefčovič, ktorý bol kvôli dohode desaťkrát vo Washingtone, ju na tlačovej konferencii v Bruseli označil za „najlepšiu možnú dohodou, akú mohla EÚ dosiahnuť v terajšej nesmierne zložitej situácii.“ Aj podľa neho je to lepší výsledok, než obchodná vojna.
Nedosiahnuteľný technologický náskok USA
Tieto a ďalšie vyjadrenia budú určite spolu s konkrétnym obsahom rozsiahlej dohody predmetom mnohých analýz. Z môjho pohľadu je pri nich dôležité zobrať do úvahy poznámku z expozé komisára Šefčoviča, že na nedeľnej schôdzke s americkým prezidentom, ktorá sa uskutočnila na jeho golfovom ihrisku v Turnberry, sa neriešil len obchod, ale i bezpečnosť a taktiež situácia na Ukrajine.
Pozornosť si zasluhuje aj vyjadrenie nemeckého kancelára, že dohoda zabránila „tak nepotrebnej eskalácii transatlantických obchodných vzťahov.“
Pri všetkých tvrdých vyjadreniach o tom, čo všetko EÚ mala a nemala robiť, nemožno odhliadnuť od objektívneho faktu, že obrana Európy je ešte stále silno závislá od USA a niektoré americké zbraňové a komunikačné systémy, spravodajské informácie a ďalšie vojenské spôsobilosti jednoducho nie je schopná vlastnými silami nahradiť.
Sčasti je to preto, že jednak ignorovala upozornenia predchádzajúcich amerických prezidentov, že sa musí v otázkach obrany a bezpečnosti postaviť na vlastné nohy a prestať a spoliehať na americkú peňaženku, a jednak nereagovala na opakované výzvy francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona o potrebe európskej strategickej autonómie.
Sčasti preto, že USA majú v niektorých oblastiach momentálne nedosiahnuteľný technologický náskok, ktorý sa nedá len tak prekonať.
Trump je z „iného cesta“ ako predchodcovia
Zrejme preto EK zvolila pri vyjednávaniach s Trumpom podobnú stratégiu ako členské štáty NATO pred samitom tejto organizácie kolektívnej obrany. Tie urobili všetko, aby USA v NATO udržali, rovnako ako ich záväzok naplniť v prípade potreby článok 5 zmluvy.
Niekedy aj za cenu až nedôstojného lichotenia a ústupkov americkému prezidentovi. Ten je totiž jednoducho z „iného cesta“ ako jeho predchodcovia, ktorí uvažovali aj v kategóriách historicky podmienenej transatlantickej solidarity, rešpektovania princípov medzinárodného práva, dôsledného odmietania autoritárskych režimov atď.
Trump je strojcom a zároveň produktom hnutia MAGA, teda amerického národného egoizmu. Bol demokraticky zvolený, má moc i svoju povahu a charakter. Výsledkom uznania týchto faktov sa napokon stalo posilnenie NATO pod vedením generálneho tajomníka M. Rutteho, ktorý vždy dokázal s Trumpom efektívne komunikovať.
EK evidentne uprednostnila aj za cenu ekonomických ústupkov svoje bezpečnostné záujmy. Musela zohľadniť, že tak u prezidenta aj viceprezidenta USA je prítomná očividná alergia na EÚ. Spomeňme si len na Trumpove výroky, že EÚ je horšia ako Čína alebo na Vanceove vyjadrenia na jej adresu na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.
Tvárou v tvár zásadnej potrebe donútiť Rusko ukončiť agresiu na Ukrajine a rešpektovať jej štátnu suverenitu, a takto vytvoriť tak podmienky na jej obnovu a postupné začlenenie do EÚ, súhlasila von der Leyenová v mene EK s nákupom energií za 750 mld. dolárov a s investíciami vyššími ako 600 mld. dolárov do amerického vojenského vybavenia.
EÚ nakúpi americké zbrane pre Ukrajinu
Jedným z efektov tohto „dealu“ je vyhlásenie amerického prezidenta pred jeho stretnutím s britským premiérom Keira Starmerom, že skrátil lehotu danú ruskému prezidentovi na ukončenie vojny na deväť až jedenásť dní. Zároveň povedal, že o ďalšie rozhovory s Vladimirom Putinom nemá záujem. Po vypršaní lehoty by USA mali uvaliť 100 percentné sekundárne clá na štáty, ktoré s Ruskom ďalej obchodujú.
Aj keď ponecháme ako otvorenú otázku, či Čína bude ochotná ustúpiť tomuto americkému tlaku, je to výrazný posun pozície amerického prezidenta v prospech Ukrajiny a teda aj EÚ. Podobne záväzok EÚ kupovať americký plyn umožňuje rýchlejšie sa odstrihnúť sa od dodávok toho ruského, ktorý prúdi do Európy takpovediac „zadnými vrátkami“.
Nahradenie ruského plynu americkým bude pre Rusko znamenať obmedzenie príjmom potrebných na vedenie vojny. A bude brániť rýchlemu návratu ruského plynu na európsky trh po eventuálnom ukončení vojny a uzavretí mieru.
Ďalším efektom dohody je, že Ukrajina bude dostávať americké zbrane, ktoré pre ňu nakúpia členské štáty EÚ. Aj keď hovorca Kremľa Dmitrij Peskov s pokerovou tvárou tvrdí, že špeciálna vojenská operácia pokračuje a Rusko chce pri urovnaní ukrajinského konfliktu zaistiť svoje záujmy.
Jastrab ruskej politiky a hlásna trúba kremeľskej propagandy exprezident Dmitrij Medvedev bezprostredne po podpise dohody o clách úprimne vykríkol: „Táto dohoda je pre Európanov úplne ponižujúca. A samozrejme táto ´dohoda´ má vyslovene protiruský charakter a zakazuje nákup našej ropy a plynu.” A s chrapúnstvom mu vlastným vyzval Európanov „obesiť všetkých eurokomisárov a bláznivú starú pani Ursulu.“ Ktorá je, mimochodom, o 6 rokov mladšia ako ruský prezident.
